Cirkev a ekuména
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Veď kto nie je proti nám, je s
nami!
Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme niekoho, kto v
tvojom mene vyháňal démonov. Bránili sme mu, keďže nechodil s nami. Ježiš mu
však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nebude
schopný hneď mi zlorečiť. Veď kto nie je proti nám, je s nami! (Marek 9,38-40 - slovenský ekumenický preklad
NZ)
Niekto výstižne povedal, že len to, čo poznáme,
môžeme mať skutočne radi. Naozaj, cudzí prvok v zabehanom postupe zvykne
dráždiť. To, čo nám je neznáme - nepoznané, v nás vzbudzuje nie len zvedavosť,
ale tiež obavy a strach. Kde rastie strach a obavy, tam ubúda láska. Koľko obáv
a strachu by sme mohli vystopovať v dejinách Kristovej cirkvi? Koľkože v nej len
bolo a je strachu o seba? A tak namiesto toho, aby sa tí, čo konajú v Ježišovom
mene mali radi, v láske sa prijímali a vzájomne sa od seba učili, dívali a neraz
sa aj dnes na seba dívajú ako na konkurenciu. Namiesto lásky, strach z
konkurencie.
Už evanjelista Marek zaznamenal tento strach
Ježišových učeníkov z konkurencie. Boja sa, že nie sú jedineční a bránia vyháňať
démonov tomu, kto nechodí s nimi. Z takéhoto postoja možno vyčítať zreteľný
strach z konkurencie, obavu zo straty vlastných pozícií. Domnievam sa, že nemálo
z tohto strachu zostalo aj medzi nami, súčasnými kresťanmi - bez ohľadu na to,
ku ktorému spoločenstvu kresťanov patríme. Miesto toho, aby sme sa vzájomne
spoznávali a tak sa učili vzájomnej láske (len to, čo poznáme, môžeme mať aj
radi), namiesto, aby sme spolu viedli konštruktívne rozhovory a spoločne sa
modlili, nezriedka sme sa bránili vzájomnými výpadmi, sebaobrannými reakciami,
urážkami, neochotou počúvať a pochopiť sa navzájom. Boli sme málo horliví učiť
sa od seba v tom, čo našim bratom a sestrám pomohlo lepšie porozumieť Kristovi.
Báli sme sa a azda sa ešte stále obávame konkurencie. A práve nám -
samojedinečným, obavami a vzájomnou nedôverou preniknutým, znie Božie slovo, že
Pán Ježiš sa nebojí konkurencie! Ježiš má dosť široké srdce, aby o tých, ktorí
proti démonstvu bojujú v Jeho mene, dokázal riecť: Nebráňte im! Kto nie je proti nám, je s nami!
Kto pracuje v Kristovom mene, nemôže byť
nepriateľom, ani konkurenciou. Pretože aj tí, ktorí nepatria do nášho stádočka,
môžu byť dobrými služobníkmi Pána Ježiša. Apoštol Pavel napísal: Len nech sa
akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Tomu sa teším a
aj sa budem tešiť. (F 1,18).
Istý seriál z lekárskeho prostredia zobrazil
chirurgov, medzi ktorými vládlo napätie, súperenie o prestíž. Keď však jedného
dňa mali uskutočniť náročnú operáciu - oddeliť siamske dvojčatá, žiarlivosť,
nesvornosť a konkurenčné zmýšľanie museli ustúpiť. Intenzívne totiž vnímali: ide
o život, o záchranu - v danom prípade dvoch detských životov. Náš ubolený svet,
v ktorom žijeme, je jednou veľkou “nemocnicou”. Nemocnicou, kde pre všetkých bez
rozdielu znie Božia diagnóza: “Lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu” (R
3,23). - To je “ekuména hriešnikov”, o ktorej hovorí Písmo Sväté. Navzdory tomu
však Biblia hovorí aj o “ekuméne z Božej milosti”. Tým, ktorí prijali milosť
Pána Ježiša, dal Pán Boh poverenie stáť v službe zmierenia - zápasiť o život
tých, ktorí Božiu milosť dosiaľ odmietajú. Pán Ježiš nás poveril vyháňať démonov
nelásky, sebectva, pýchy, neprajnej žiarlivosti a samospravodlivosti. Dozrel
čas, aby sme sa ako kresťania rozličných spoločenstiev jedinej Kristovej cirkvi
neusilovali len o zviditeľnenie a presadzovanie vlastného spoločenstva, ale
spoločnými silami sa snažili o záchranu života - ako oní chirurgovia. Preto sme
na tomto svete. Preto si tu ty, ja, my všetci. Preto nás Pán Ježiš zachoval ako
svoju cirkev až dosiaľ. Ten, kto Ježiša nasleduje, nemusí byť práve našou
kópiou. Buďme ďalekí žiarlivosti. Nehľaďme na bratov a sestry z iných
kresťanských spoločenstiev ako na cudzích. Radšej ako o cudzích hovorme o
vlastnom. Radšej si uvedomujme, kto je naším vlastným, koho sme my vlastníctvom
- totiž Pána Ježiša Krista. Jemu patríme! On si nás draho vykúpil. On za nás
obetoval svoj život.
V čase, ktorý je pred nami, si dajme predsavzatie: varovať sa každej deštruktívnej kritiky. Nech je časom, keď budeme o sebe hovoriť pozitívne, keď ako evanjelici budeme premýšľať, čo dobré sa môžeme naučiť od kresťanov iných vierovyznaní, keď budeme spoločne uvažovať, čo pomohlo lepšie poznať Krista našim bratom a sestrám a hľadať, čím sa môžeme vzájomne obohacovať. Neprivatizujme si Ježiša len pre seba - svoje spoločenstvo. Jeho kríž má aj horizontálne rameno - Ježišove ruky objímajú celý svet. Jeho láska je tu pre všetkých. On nás zo svojej milosti povoláva k službe zmierenia. K boju proti démonským silám. K zápasu o večný život čím viacerých. Prosiac o to v modlitbách, vzájomne sa posilňujme v tomto našom spoločnom zápase. Amen.
(Kázeň prednesená v rámci
Modlitebného týždňa za jednotu kresťanov 1999 v Rímskokatolíckom farskom kostole
sv. Ondreja v Ružomberku)
Martin Šefranko (s použitím myšlienok J.Töröka a
P. Ricca)