3.nedeľa po Zjavení

Text: Marek 1,14-20

Modlitba: Nebeský Otče, naplň nás svojím Duchom. Pane Ježiši, Ty máš slová večného života. Prosíme Ťa, aby aj slovo, ktoré nám bude dnes zvestované, pomáhalo robiť náš život podobnejším Tebe – Tvojmu životu – Tvojmu charakteru. Amen.

Milí: bratia a sestry!

     Jestvujú chvíle, sú okamihy, ktoré majú pre nás väčšiu závažnosť, väčší význam ako celé roky. Možno k nim patrí prijatie na vytúženú školu, možno sobáš, narodenie bábätka, možno dosiahnutie úspechu v športe či inom odvetví.

     Pre dve bratské dvojice – Šimona a Ondreja a Jakuba a Jána Zebedeovcov (Mk 1,16.19), bol závažnejší okamih ako ich celé predošlé roky, stretnutie s Ježišom. Opúšťajú svoju prácu a nasledujú Ježiša. Pýtame sa: Ako si takéto náhle rozhodnutie vysvetliť? Čo bolo príčinou Ježišovej nesmiernej príťažlivosti?

     Čosi sa dá zistiť zo súvislostí 1. kapitoly Markovho evanjelia. Čítame, že Ježiš vystriedal Jána - kazateľa z púšte, prezývaného tiež Krstiteľ. Ján bol zvláštna postava. Divne sa obliekal (do plášťa z ťavej srsti), ešte čudnejšie sa stravoval (jedával kobylky a poľný med – Mk 1,6). Nezvyčajná figúrka! Ťažko by sme ho mohli zobrať na recepciu, reprezentačný ples či oficiálnu cirkevnú slávnosť. Ján nielen pôsobil drsno, ale aj to, čo kázal, bolo drsne pravdivé. Keď vyčítal kráľovi nezriadený manželský život, panovník ho dal umlčať. - Typická reakcia ľudskej pýchy: Namiesto odvrátenia sa od hriechu, odstraňuje toho, kto naň poukazuje. Božie slovo však nemožno umlčať.

     Namiesto Jána prechádza teraz Galileou Ježiš. Zvestuje rovnaké posolstvo ako Ján: Čiňte pokánie a verte v evanjelium. Rybárov, ktorí Ho počuli, si Ježišovo oslovenie podmaňuje. V čom tkvie Ježišova príťažlivosť? – Bola to Božská autorita, ktorá si získala ľudské srdcia. V Ježišovi si k nám vyhľadal cestu sám Boh. Aká to musela byť sila je zjavné z toho, že už  písomné správy o Ježišovi – o Jeho živote v evanjeliách, podnes dokážu ľudí oslovovať a privádzať ich k zmene života. Spomeňme si napríklad na Luthera, ako mu Písmo Sväté otvorilo oči! O koľko silnejšie muselo byť stretnutie s Ježišom tvárou v tvár?! Keď už „kópia“ – biblické záznamy o živote Ježiša, vedia pohnúť súčasným človekom, o koľko mocnejší musel byť „originál“ - priame stretnutie s Kristom?

     Ježiš si za prvých učeníkov vyberá dve dvojice bratov živiacich sa rybolovom. V očiach zbožných farizejov boli rybári považovaní za odpadlíkov od Mojžišovho zákona. Azda preto, že rybári pracovali v polopohanskej oblasti, akou bola Galilea. Alebo snáď preto, že mohli praktikovať pohanské zvyky, o ktorých vraví prorok Abakuk (1,16): „Obetuje svojej sieti, kadidlo páli svojmu čereňu“ /=sieti na dlhej žrdi/ - aby si rybár zabezpečil dobrý úlovok. Ostatne, premiešavanie viery s poverou, je problém, s ktorým sa v Biblii stretávame veľmi často. A nielen tam. Podnes mnohí ľudia klopú na drevo, alebo viažu novorodencovi na rúčku červenú šnúrku – aby ho vraj „neurieklo“. Praktikujú to, čo z hľadiska kresťanskej viery nie je zdôvodniteľné - obhájiteľné. Iste, sú aj iné, hrubšie prejavy pohanstva, no platí, že vždy keď sa púšťame viery, „Božej ruky“, zároveň objímame poveru, falošného boha. Farizeji považovali rybárov za odpadlíkov od zákona vari už len preto, že pri triedení rýb sa títo museli dotýkať aj tvorov, ktoré boli podľa zákona nábožensky „nečisté“.

     Pán Ježiš však mal pre rybárov porozumenie. Vedel, že je poslaný k „strateným ovciam domu izraelského“. Ani nám - súčasnej cirkvi - by toto v žiadnom prípade nemalo uniknúť. Nie sme tu pre pestovanie zbožnosti, ktorá sa točí okolo seba, ale cirkev má byť Božou nemocnicou pre všetkých, ktorí sú ubití na duchu, pohŕdaní a odsúvaní na okraj.

     Biblia sa nerozpisuje o tom, čo si galilejskí  rybári mysleli, v akom boli rozpoložení, nevraví sa tu nič o ich úzkostiach, nádejách, záujmoch či nezáujmoch. Rozhodujúcim je Ježišovo oslovenie, to, že ich Ježiš volá. A oni ochotne idú, nevypytujú sa na podmienky či vyhliadky, nekalkulujú. Ježiš hľadá práve takúto vieru. Vieru, ktorá je odpoveďou na Jeho volanie. – odpoveďou bez vypočítavosti. Volá rybárov k sebe: „Poďte za mnou!“ (v.17) A volá ich pod svoj vplyv: Niečo s vami urobím! – Bude to nové a zvláštne povolanie. Majú sa stať rybármi ľudí.

     Galilejskí rybári sa dali odvolať od toho, čo si dosiaľ mysleli, čo zamýšľali, čo robili a dali sa pozvať k tomu, čo si Ježiš myslí, čo s nimi On zamýšľa, čo On podniká. Kým pre ryby znamenalo ich ulovenie rybármi smrť, bratia rybári majú teraz „loviť“ - získavať ľudí, aby v Ježišovi našli pravý život. – Aby sa stali skutočnými, dôstojnými ľuďmi (por. J 19,5b). Kvôli tomu je možné opustiť siete /zamestnanie – v. 18/ i otca /v. 20/.

     Pripadá nám to vskutku tvrdé. Zdá sa, ako by Pána Ježiša nezaujímalo, čo zaujíma nás, ľudí. Odvolal štyroch mužov od práce, od rodín. Starali sa predsa o príbuzných, o ich i svoje živobytie. Má niekto právo ich z toho vytrhnúť? Má Ježiš právo vytrhnúť nás z našich zväzkov a vzťahov, z rodinných pút a spoločenských záväzkov? Otec Zebedeus bol sotva nadšený, keď mu nazaretský Ježiš odvádza dvoch zapracovaných synov. Jeho rybárska „Zebedeus s.r.o.“ tým bola značne ohrozená.

     I my máme svoje životné úlohy. Osvojili sme si to, čo v živote potrebujeme, alebo  – týka sa to zvlášť študentov – chceme získať odbornosť pre to, čo budeme potrebovať. Aj nám sa však môže stať, že Ježišovi pri nás pôjde o niečo iného. Môže sa stať, že to, čo sa nám zdá dôležité – naše plány v rodine či práci, bude Ježiš považovať za vedľajšie. On nás volá k tomu, čo sa Jemu javí zásadné a nutné. Čo je v konečnom dôsledku i pre nás tým najlepším riešením. S Ježišom prichádza kráľovstvo Božie, On chce byť Kráľom nášho života. Nevolá nás predovšetkým od úloh, ale k úlohám, k poslaniu. K akému? - Pokúsme sa to priblížiť:

     Žijeme v dobe, keď technika silne mení tvár sveta. Priamo i nepriamo. Priamo tak, že utvára podobu krajiny stavbami, zásahmi do jej členenie, stačí spomenúť len nové úseky diaľnic či diaľničné tunely. Nepriamo trebárs informáciami, ktoré inšpirujú alebo aj zvádzajú k inému usporiadaniu života, inému spôsobu bývania, správania, k iným morálnym hodnotám. Aj myšlienky, idey tlačia na zmenu sveta. Mnoho z toho je nutné, ak má naša zem uživiť rastúci počet obyvateľov a pokryť spotrebu nevyhnutnej energie. Ježišovi však ide o hlbšiu zmenu. Ide Mu o nový svet pod Božou vládou. O Božie kráľovstvo – Božie kraľovanie v našom žití. Pán Ježiš nás volá, aby sme svojimi postojmi, svojimi otázkami, svojím citlivým svedomím prebúdzali cirkev i naše okolie pre taký život a svet, aký ho chce mať Boh. – Pre to, aby sa ľudia stali skutočne ľudskými.

     Nezáleží na tom, ako to s nami je, ani na tom, či si uvedomujeme, že potrebujeme Spasiteľa. Rozhodujúce je, či nás potrebuje Pán Ježiš, či nás chce použiť vo svojom diele. Posolstvo dnešného textu je, že to tak je – že Ježiš chce, aby sme vstúpili do Jeho služby. Ťažko presne povedať ako, akým spôsobom si nás chce Pán použiť. Možno, že úplne ináč ako vtedy oných štyroch rybárov. Možno, že Ježiš chce, aby sme verne zostali práve tam, kde sme, ale inak ako doposiaľ. Jedno je jasné: Máme byť rybármi ľudí, Nie v zmysle, že by sme ako kresťania alebo ako cirkvi navliekali na ľudí chytali na nejaké reklamy alebo lovili z lode – preťahovali ulovené rybky z iných lodičiek. Je znakom sektárstva, loviť z lode, nie z mora.

     Chceme byť otvorení pre všetkých - byť rybármi ľudí; rozhodne však nie so zámerom rozširovať si členskú základňu cirkvi, ale získavať ľudí pre Krista, pre Jeho riešenia, Jeho charakter a spôsob života. Máme ukázať ľuďom, ako žije kresťanský žiak - študent, kresťanský dôchodca, kresťanská stará mama, kresťanský robotník: roľník, učiteľ, lekár, umelec, kresťanský otec, matka, syn či dcéra, kresťanský obchodník, podnikateľ, kresťanská rodina. V nás má svet objaviť Krista, stretnúť sa s Ním. Nie je to ľahká úloha. Ak by dnešná zvesť končila tu, mohla by vyznievať ako ukladanie ťažkých požiadaviek na naše príliš slabé bedrá. Kristus nás nevolá predovšetkým k úlohám, ale k sebe. A u Neho človek objaví radosť i silu ku konaniu a dávaniu, k službe iným. Každým poslúchnutím Ježišovho volania sa naša viera stáva pevnejšou – a zažijeme to, o čom hovorí Nehemiáš (8,10b): Radosť z Hospodina je našou silou.      Amen.

Literatúra:
Miroslav Heryán: homília in: mesačník Getsemany /3. nedele v mezidobí B; roč. 1994/ (vyd. Síť, Praha 1994);
Bengt Pleijel: Prežiť v Laodikei ( Polárka, Vavrišovo 2003).