Nedeľa Deviatnik

Text: Evanjelium podľa Marka 1,29-39

Milí: bratia a sestry!

Zlé jazyky tvrdia, že Peter zaprel Ježiša preto, lebo mu uzdravil svokru. Ak by bol tento blud pravdou, nemal by nám dávny biblický text čo povedať. Text Písma, hoci je starý, predsa čo povedať má. Tne do živého. Cieli hlbšie ako k vtipkovaniu. Kam cieli? – K základnej úlohe cirkvi. Je ňou troje. Čo? – Dostaneme sa k tomu o chvíľku. Predtým si pripomeňme, že dobrá – stabilná stolička potrebuje nie menej ako tri nohy. Tiež pevný povraz, ktorý sa rýchlo nepretrhne, je spletený aspoň z troch prameňov (por. Kaz. 4,12c). My kresťania,  ak máme plniť poslanie Pánovej cirkvi, nemôžeme opustiť či zanedbávať 3 základné úlohy. Novozmluvná gréčtina ich označuje ako leitourgia, martyria a diakonia. Leitourgia (odtiaľ pochádza slovo liturgia) je to, čo sa týka nášho vzťahu – nášho spoločenstva s Pánom Bohom – mohli by sme hovoriť o modlitbe. Martyria značí svedectvo – zvesť o Bohu. Diakonia – to je služba blížnym. Modlitba (liturgia), svedectvo o Božích činoch (martyria) a služba blížnym (diakonia) sú naše 3 základné úlohy. – Sú tým, čo má určovať život každého cirkevného zboru – i nášho. Keď je ktorákoľvek z týchto úloh zanedbávaná, konaná iba „akože“, dochádza k podobnej situácii, ako keď sedíme na trojnožke, ktorej niektorá z 3 nožičiek je silne nalomená...

V úryvku z Markovho evanjelia sú svedectvo, služba i modlitba prirodzene prepojené. Pán Ježiš v synagóge učil – zvestoval Božie slovo (martyria). Zároveň počujeme aj o Jeho službe chorým (diakonia), aj o čase, ktorý trávil výlučne s Bohom v modlitbe (liturgia). Svedectvo či zvestovanie evanjelia, služba blížnym a modlitba – 3-jitá základná úloha cirkvi. Martyria, diakonia, liturgia sa majú poctivo konať - diať i v našom zbore. V tomto smere máme pracovať. Cirkevný zbor v tomto ohľade buď slúži – buď pracuje, alebo prestáva byť cirkvou Kristovou. „Pre cirkev nie je ideálne, keď je z nej cintorín, kde všetci odpočívajú ticho a mlčky. V cirkvi sa musí vždy niečo diať“ (Bengt Pleijel).To niečo nesmie byť vybíjaním sa v aktivitách, ktorými oslavujeme seba, ale skutky, ktoré oslávia nebeského Otca (por. Mt 5,16): svedectvo, služba a modlitba. Buď to ako cirkev verne konáme, alebo sa spreneverujeme našej úlohe.

Neprehliadnime ešte čosi podstatné, čo dávny text Písma hovorí do nášho času: Ježiš pôsobí verejne i skryte – v synagóge (dnes by sme povedali v kostole) i v rodine (v tomto prípade v Petrovej domácnosti). Slúži zástupom i celkom osobne – jednotlivému človeku. Nezabúdajme na to ani v našom cirkevnom zbore. Dôležité je, čo sa deje v kostole, ale nemenej, čo sa deje doma, v našich domácnostiach. Ak nám, súčasným evanjelikom, chýba čokoľvek zo spomínaných prvkov: vyznávanie viery účasťou na službách Božích – na verejnosti, ale aj doma, v skrytosti, učenie sa porozumieť Božiemu slovu i Jeho zvestovanie, služba väčšej skupine - cirkevnému zboru i služba celkom osobná - jednotlivému človeku, čas na službu ľuďom i čas keď sme s Bohom sami – v modlitbe, znamená to s veľkou pravdepodobnosťou deformáciu kresťanstva. Pánovi Ježišovi záležalo na všetkých týchto dôrazoch. Chce mať zdravú cirkev, no nie iba v synagóge – v kostole. Chce tiež, aby Božie uzdravenie prichádzalo aj do rodín. Učí na cirkevnej pôde, ale pamätá i na tých, ktorí do kostola prísť nemohli, či už pre chorobu, alebo preto, že boli nábožensky nečistí. (v reči Biblie: posadnutí démonmi). Mnohí nečistí duchovia sú aj dnes v akcii. Naším poslaním, ako Pánovej cirkvi, je byť Božou nemocnicou, priestorom, kde ľudia zažijú: tu mi Boh cez slová i skutky ľudí, ošetrí rany môjho vnútra, obviaže moje ubolené srdce.

Začal som Petrovou svokrou. Text zaznamenáva, že posluhovala Ježišovi. V onej dobe to bola mimoriadna výsada, lebo rabínom smeli slúžiť iba muži. Dnes, ako by sa „karta obrátila“. Mužov, ktorých slúžia je menej ako žien. Do služby Pánovi sme pozvaní všetci, ktorí Mu dôverujeme: muži i ženy, vekom pokročilí i tí čo sa radia skôr k mladším. Nech k našim cieľom i do budúcna patrí,  mať nielen plný kostol, ale najmä mať plno ľudí pravidelne zapojených do služby zboru. – Nech sa z milosti Božej stávame ľuďmi, ktorí vedia, že zanedbávaním  modlitby, svedectva o Bohu a služby blížnym, by náš cirkevný zbor bol evanjelickým iba podľa mena. Amen.

Literatúra:
Miroslav Heryán: Homiletická prípravka in: mesačník Getsemany /5. nedele v mezidobí B; roč. 1994/ (vyd. Síť, Praha 1994);
Bengt Pleijel: Prežiť v Laodikei ( Polárka, Vavrišovo 2003).