Kvetná nedeľa

Text: Filipským 2,5-11

Milí: bratia a sestry!

Speváčka Helena Vondráčková v jednej piesni vyslovuje otázku: „Kam zmizol ten starý song?“ Dnešná kázeň prirodzene nebude o pani Vondráčkovej, ale jej otázku si zachovajme. Prečo?  - Pretože kázňový text, ktorý sme si prečítali nie je len časťou z  Listu apoštola Pavla Filipským, ale aj dávnou kresťanskou piesňou. Biblisti ho označujú za prvokresťanský hymnus – teda za oslavnú pieseň ranej cirkvi. Áno, je to vlastne starý song. Možno sa spieval pri Večeri Pánovej.

Alebo snáď túto pieseň používali prví kresťania ako modlitbu pri stole. A vari pomocou nej učili rodičia deti kresťanskej viere, povedzme ako keď my učíme deťúrence spievať: „Má Pán Ježiš, má mňa rád“, či: „Ovečkou že Božou som, tým sa teším nocou dňom.“

Snáď bola táto pieseň časťou liturgie s peknou melódiou na službách Božích a naša sestra kantorka môže ľutovať, že sa nám z nej nezachovali noty. – Ktovie. Každopádne ten starý song bol prvým kresťanom dobre známy. Pavel ho pripomína veriacim v cirkevnom zbore vo Filipis. Aj medzi nich – inak úprimných kresťanov sa totiž vkrádalo čosi rušivého, čo narúšalo jednomyseľnosť zboru a kresťanskú lásku. Snáď išlo o nejakú povýšenosť – chválenkárstvo niektorých členov zboru. – O pocit, že sú duchovnou elitou. Preto ich Pavel stavia upriamuje na známu pieseň o Kristovi, ktorý, hoci bol Božím Synom, nedomáhal sa božských nárokov, nesprával sa sťa elita, ale zriekol sa slávy, ktorá Mu patrila, a ochotne prijal úlohu stať sa človekom a vytrpieť potupnú smrť na kríži. Preto Ho Boh povýšil a dal Mu autoritu vyjadrenú menom Pán (= Boh). – Autoritu, ktorú raz uznajú úplne všetci.

Filipských kresťanov a dnes aj nás – kresťanov ružomberského evanjelického cirkevného zboru sa Pavel pýta: Nezmizol vám tento starý song – jeho obsah? Nestráca sa medzi vami (nami) toto Kristovo počínanie.

„Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus“ – osvojte si Ježišovo zmýšľanie. Cesta k jednote nevedie cez vyvyšovanie sa, cez elitárstvo, ktoré ohrozuje tých, ktorí do kostola prichádzajú pravidelne a diabol sa im usiluje vštepiť myšlienku: S tebou je to dobré, si zbožnejší, ako iní.. . Cesta k jednote cirkvi – cirkevného zboru však nevedie ani cez ľahostajnosť, nezáujem o druhých. Ten ohrozuje ľudí, ktorí spoločenstvo bratov a sestier ignorujú, ktorí zabúdajú, že cirkev má nielen Hlavu – Krista, ale aj údy – a tými sme si navzájom; nielen Otca na nebi, ale tiež bratov a sestry na zemi. Pavel prízvukuje Kristovu cestu služby, obetavosti,  dôležitosť nemyslieť iba na seba a vlastné blaho, ale hľadať a využívať spôsoby, ako prospieť iným.

Osvojujme si zmýšľanie Ježiša Krista.  – Tým, že sa budeme intenzívne zaujímať o Jeho názory a postoje. V Biblii ich máme zachytené, najmä v evanjeliách. Osvojujme si zmýšľanie Kristovo tak, že Ho budeme spoznávať a Kristom – a že Jeho myslením a konaním sa dáme viesť i v našom zmýšľaní a životnej praxi. Osvojujeme si Ježišove zmýšľanie tak, aby naše myšlienky, slová i skutky zodpovedali Ježišovým myšlienkam, slovám a činom.

Text ponúka obraz Ježiša ako Toho, kto nerozhoduje sám o svojom živote i smrti, ktorý vie, že v živote i smrti je Božím. Nie sme Kristus, nie sme rovní s Bohom, ale Ježišovej poslušnej  dôvere a odovzdanosti sa do Božej vôle, sa smieme – máme učiť.

Pomôcť osvojovať si Ježišovo zmýšľanie nám chcú i nasledovné otázky: Čo znamená, že Ježiš sa stal služobníkom (otrokom), aby sa nám stal blízkym? Čo znamená, že raz sa  pre Ním všetci sklonia? – Sklonia sa aj tí, ktorí nie sú zvyknutí skláňať sa pred Kristom. Sklonia sa aj tí, pred ktorými sa ináč iní skláňajú.

Aká perspektíva sa otvára tomu, kto kľačí na kolenách? – Premýšľame o tom, že existuje nielen život tu na zemi, nebo, ale aj pod zemou a na nebi? Ako znejú dnes naše vyznania? -  Slovenská sporiteľňa - vaša banka!?  Alebo?... K čomu sa priznávame?

Čo znamená, že Ježiša Krista vyznávame ako nášho Pána? Či nie to, že nie je „panákom“, otrokom našich prianí, ale že my sme Jeho služobníci? Ako ovplyvní toto vyznanie náš vzťah k iným na tomto svete?

Ak sme na úvod spomínali starý song a dnes sme pozvaní k Večeri Pánovej, potom nech pri nás platí: Čí chlieb ješ, Toho pieseň spievaj! V tomto zmysle premýšľajme o texte a uctievajme Pána Ježiša.

Keď sme kresťania, potom máme podiel na Kristovom živote. – Sme v Kristovi. Potrebujeme mať pred očami Krista – Jeho život, to kým On je a  čo pre nás vykonal a koná. – Nadmieru nám osoží nezabúdať na Jeho poníženie, ale ani na slávu, ktorú Mu – ako vernému služobníkovi - Pán Boh dal. Na to pamätať nám  prospeje omnoho viac ako dbať na vlastný vplyv, moc, obohatenie.

Nemožno poprieť, že je to cesta náročná. No smieme ňou ísť, môžeme zmýšľať ako Ježiš Kristus, lebo On nás na tejto ceste predišiel. On má moc dať nám schopnosť konať Božiu vôľu aj tam, kde sa nám to zdá ťažké, schopnosť hovoriť, keď v poslušnosti Bohu máme hovoriť a mlčať tam, kde v poslušnosti Pánovi máme mlčať. Ježiš šiel touto cestou pred nami. Preto sa odvážme vykročiť za Ním, nasledovať Jeho šľapaje (por. 1Pt 2,21). Bol ponížený, ale Boh Ho. Dal Mu večnú slávu a pripravil ju aj pre nás (por. 1K 2,9). Z úst všetkých raz zaznie oslavná pieseň na chválu Kristovu. Nezabudnime na starý song. Nezabudnime, že čí chlieb jeme, Toho pieseň máme spievať.         Amen.

Literatúra:
Predigtmeditation von Klaus Rieth in: ab (Fuer Arbeit und Bessinnung: Zeitschrift fuer die Evangelische Landeskirche in Wuerttemberg, Nr. 5/2004 );
Andacht /8.Juli/ in: Halt uns bei festem Glauben, 2-tes Halbjahr 1969 (herausgegeben von Hildegard Fuehr und Heinz Blauert (Evangelische Verlagsanstalt Berlin 1969);
Miloš Šourek: Hovory s Biblí (vydala Synodní rada ČCE prostřednictvím vydavatelství Kalich v Evangelickém nakladatelství, Praha 1991);
Petr Pokorný: Literární a teologický úvod do Nového zákona (Vyšehrad, Praha 1993);
Pat a David Alexander: Ilustrovaná príručka k Biblii (Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 2001).