3. nedeľa po Veľkej noci

Text: Rímskym 1,16: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo); lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, (potom) aj Grékovi.“

Úvodná modlitba: „Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich, prv ako zomriem:Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? Alebo aby som neschudobnel a nekradol a tak nepotupil meno svojho Boha.“ (modlitba Ágúra – Kniha Prísloví 30,8-9).

Milí: bratia a sestry!

Vstúpili sme do Európskej únie, ale zdá sa, že ľudí viac zaujíma hokej. Bez pochýb preto, lebo sú s ním spojené konkrétnejšie očakávania, ako so začlenením Slovenska do Európskej únie. Pri hokeji je jasné, že s každým vyhraným zápasom na majstrovstvách sveta sa zvyšuje šanca získať medailu – šanca na úspech. Z nášho vstupu do Európskej únie sme si neistí. – Ťažko odhadnúť, či to bude úspech väčšiny, čo nám prinesie, čo môžeme čakať.

Isté je, že svet, v ktorom žijeme sa stal veľkým trhoviskom, kde sa dá nielen nakupovať, ale aj ponúkať. To, či ako slovenskí evanjelici v Európskej únii obstojíme, vo veľkej miere závisí od toho, či máme čo ponúknuť.

Máme čo ponúknuť?

Text dnešnej kázne je vzatý z Listu apoštola Pavla Rímskym (kresťanom). V čase, keď apoštol žil, bol Rím svetovým centrom, strediskom pohanského sveta, kde sa nahromadila kultúra, ale aj nekultúrnosť; sila ľudskosti – humanity, i tvrdej neľudskej moci; najvyššia vzdelanosť i najhrubšia nevzdelanosť – barbarstvo. Kresťania v Ríme i celkovo vo svete, boli v oných dobách v jasnej menšine. V najpohanskejšom meste vtedajších čias – v Ríme, ľudsky videné, nemali vyhliadky na úspech. Pavel sa však neobáva Ríma ako skúšky pre kresťanskú zvesť, vie, že má čo ponúknuť, keď píše: „Nehanbím za evanjelium (Kristovo).“  - Nehanbím sa, nemám obavu, že by v tomto pohanskom meste evanjelium neobstálo. Základom tohto Pavlovho nehanbenia sa – tejto Pavlovej „nehanebnosti“, nie je apoštolova dôvera v silu svojho ducha, ani dôvera vo vlastnú výrečnosť, schopnosť komunikovať či dobrú znalosť ľudí. Pavel sa nehanbí za evanjelium, lebo vyznáva, že ono je mocou Božou, ktorá premáha Židov i Grékov, teda ľudí zbožných i tých, ktorí veria falošným bohom alebo žijú bez Boha.  Nehovorí, že evanjelium má takúto moc, ako by ju trebárs aj nemuselo mať, ale že je Božou mocou na spasenie – k záchrane každému, kto verí Ježišovi Kristovi.

Náš svet sa stal veľkým trhoviskom, na ktorom sa dá kupovať i ponúkať. Kupujeme radi, platí to aj v duchovnej oblasti. Žijeme totiž neraz tak, že i náš náboženský život sa stáva konzumným. Ak odborníci hovoria o macdonaldizácii hospodárskeho života – t.j., že ľudia chcú mať všetko rýchlo, hneď a dosýta; kvôli tomu sú ochotní aj zadĺžiť sa – zobrať si pôžičky, ktoré sa ťažko splácajú, i v náboženskom živote určitým spôsobom prebieha macdonaldizácia. Chceme sa potešiť peknými službami Božími. Mať dojemný sobáš, útechu pri pohrebe blízkeho – nič proti tomu. Božie slovo však hovorí o evanjeliu ako o moci premieňajúcej život, nie iba ako o rýchlom občerstvení. Evanjelium - zvesť o tom, že Ježiš Kristus sa stal človekom, vstúpil do nášho sveta – zobral na seba trest za naše hriechy a trpel za ne obeťou svojho života, nie je iba rýchle občerstvenie, krátkodobé potešenie, ale chce premieňať náš život. Je to moc k záchrane pre večnosť i k zmysluplnému životu v časnosti.

Evanjelium charakterizujú najmä dve skutočnosti: (1) zvesť, že Ježiš zástupne zomrel za naše hriechy; (2) zvesť, že z milosti – zadarmo sme prijatí Bohom – sme Božími deťmi, ktorým sa otvára brána do večného života. No spása neznamená len stať sa kresťanom, dať sa pokrstiť, začať veriť, ale aj pokračovať v tom – dosiahnuť cieľ v dokonalom Božom kráľovstve. To nastane, keď Pán Ježiš opäť príde na našu zem ako spravodlivý Sudca živých i mŕtvych. Ide o to, nielen dobre začať, ale vytrvať. – S radostným a vďačným srdcom slúžiť Pánovi. I v našom zbore chýbajú takíto služobníci. Odišli – vytratili sa viacerí ľudia, ktorí boli aktívni, a zrazu ani nevedno, či existujú. Ako by sa po nich zem zľahla. Sú sťa to zrnko, čo padlo na kraj cesty, do skalnatej pôdy či do tŕnia (por. Mt 13,3-9.18-22). Stačí nazrieť do matriky konfirmovaných či sobášených – a môžeme sa pýtať, kde sú tí, ktorí dali Kristovi i  sebe tak vzácne a závažné sľuby? Spása neznamená len dobre začať, začať veriť, ale aj pokračovať – dbať, aby naša viera mala dlhý dych a dosiahla cieľ. Keď si toto zoberieme za svoje, potom zažijeme – budeme zažívať, že evanjelium je moc premieňajúca ľudské životy, nie len informácia poskytujúca krátkodobý zážitok.

Vstúpili sme do Európskej únie. Máme čo ponúknuť: Evanjelium Kristovo. – Nehanbime sa zaň! Sme často v pokušení hanbiť sa. Iste aj preto, že evanjelium odhaľuje našu slabosť, prázdnotu toho, čím sa chválime. Odhaľuje, že nie sme zďaleka takí múdri a dobrí, za akých by sme chceli byť radi považovaní zo strany druhých. Neradi to priznávame. Hanbíme sa za to. Radšej sa usilujeme vzbudiť dojem, že čosi znamenáme. Kto však iba na Zemi hľadá uznanie, iba na Zemi ho dostáva, ale nie od Krista. Bez viery – úprimnej, živej neformálne viery, sa Bohu nemožno páčiť (Žid 11,6a). Iba ten, kto verí v Božiu milosť, kto verí evanjeliu, nebude pred Sudcom nášho života zahanbený. Pokiaľ evanjelium berieme iba ako náuku, ako slová, ako nezáväzné presvedčenie, budeme sa za neho hanbiť. – Nebudeme mať iným čo ponúknuť, nedokážeme pomáhať, slúžiť, ako cirkev sa staneme zbytočnými. A pôjdeme do konkurzu, do krachu. V jednom z čísel Ev. posla (10/2004) bola uverejnená prognóza, podľa ktorej zhruba o 20 rokov – v r.2025, klesne počet členov všetkých tradičných cirkvi na Slovensku. Predpoveď hovorí, že evanjelikov má byť o 100.000 menej ako dnes. – Hrozné číslo... No vedzme, že ak by tu aj evanjelická cirkev nebola, Pán Boh si bude svoje dielo konať cez inú. - Cez takú, ktorej je evanjelium mocou, nie iba nápisom na vývesnej tabuli firmy, nie len názvom, nálepkou. Ak pochopíme, že evanjelium je mocou Božou  schopnou meniť ľudský život i svet k dobrému a zotrváme v tejto viere, ak sa dáme evanjeliom zmocniť, potom odložíme úbohé zásterky, ktorými si radi zakrývame, aký náš život v skutočnosti je. – Nepôjde nám už o uznanie na zemi, ale o uznanie od Boha. A kto sa nehanbí za evanjelium, kto mu dôveruje, koho viera má dlhý dych, ten nebude zahanbený.

Matthias Barth, nemecký vysokoškolský učiteľ, ktorý pôsobí na univerzite v Nitre napísal: „Niekedy sa kresťania podobajú včelám, ktoré usilovne lietajú od jedného kvetu k druhému: Všade si zoberú sladký „nektár“, iba s tým rozdielom, že sa nevracajú do žiadneho úľa. To, čo je určené pre spoločenstvo, neprináša povestné ovocie.“  Tým výstižne vyjadril macdonaldizáciu kresťanstva. Namiesto, aby nám evanjelium – to, že sme Bohom z lásky prijatí za Jeho deti - bolo mocou trvalo premieňajúcou náš život – mocou posilňujúcou nás k službe blížnym, sebecky sme ho zamenili za rýchle občerstvenie či útechu. Uspokojíme sa s náboženským zážitkami vo sviatočné chvíle, ale uniká nám  že evanjelium chce v nás mocne pôsobiť, zmocňovať sa nás i v našich všedných dňoch. Ak máme v Európskej únii obstáť, musí sa naša viera sa preukazovať nie iba vo sviatok, ale aj vo všedný deň. Treba sa nám denne otvárať Božiemu slovu, aby nás vyčistilo od ľudskej pýchy, ktorá nás odvádza ku kalným vodám ľudskej chvály a nedbá, že kto iba na Zemi hľadá uznanie, iba na Zemi ho dostáva. – Nedbá, že rozhodujúce je uznanie od Boha. Sme náchylní počítať svoje skutky, plniť si nimi „účet“, ktorý môžeme predložiť Pánu Bohu. Boh však nikdy nebude „hotový – omráčený“ z našich dobrých skutkov. Máme ich konať, ale nie ako prostriedok, ktorým Pána Boha „prinútime“ otvoriť nám bránu neba, ale z vďačnosti, že nás prijal za svoje deti. Evanjelium zvestuje, že Boh nás prijíma z milosti, pre obeť svojho Syna Ježiša Krista za nás. Nechajme sa zmocniť evanjeliom, prijímajme jeho moc s vďačnosťou a kiež v nás ona trvalo pôsobí. Amen. Literatúra: Karl Barth: Stručný výklad Listu Římanům (vyd. Kalich, Praha 1989);

Pramene:
Kol. autorov: Cirkev bez múrov? /zborník/ (vyd. Cirkev bratská, Bratislava, 1997);
Josef B. Souček: Spravedlnost Boží /Výklad epištoly Římanům/ (vyd. Kalich, Praha 1997); 
Kol. autorov: Průvodce životem – Pavlovy listy: Do Říma; Do Korintu (vyd. IBS &Luxpress, Praha 1995);
K.I. Dvořák: Projekt Európa – projekt zodpovedná sloboda (in: Evanjelický posol spod Tatier roč. 94, č. 10/2004, s.7, vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2004);
MatthiasKarl Barth: Cirkev v spájajúcej sa Európe (in: Cirkevné listy  roč. CXXVIII, č. 4/2004,, vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2004);
Řivind Andersen: Pri prameni /výklad 19.6./ (vyd. EvS, Bratislava 2003).