Konfirmácia

Text: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“, Žalm  91,11

Milí: bratia a sestry, milí naši hostia a najmä vy, milí konfirmandi!

Včera ste si povedali svoje. A šlo vám to celkom dobre. Ste určite radi, že ste to zvládli. O chvíľu prijmete konfirmačné požehnanie. To nebolí, ale pôsobí dobro. Pri konfirmácii sa priznáte k tomu, čo za vás rodičia a krstní rodičia sľúbili pri krste. Ten, kto je konfirmovaný vyjadruje rodičom uznanie: Dobre ste urobili, keď ste ma, dali pokrstiť. Rodičom vždy dobre padne, keď počujú od svojich dospievajúcich detí, ktoré sú spravidla kritické, uznanie: To, čo pre mňa konáte, je dobré. Milí mladí priatelia, všímajte si, čo dobré pre vás vaši milí rodičia, krstní, starí rodičia robia. Používajte slová uznania na ich adresu často a uvidíte, že vaše krásne mamy o pár rokov omladnú.

Viete, prečo vás dali rodičia pokrstiť? – Pre mnohých nie je jednoduché vyjadriť to. Za tým, keď rodičia prinesú ku krstu svoje bábätko, je však viera, že keď je dieťa pokrstené, je akosi bližšie pri Bohu, že Pán Boh trošku viac na to dieťatko dohliada.

Formulované slovami 91. žalmu (v. 11): „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“  – Týmto slovom vás chcem vyprevadiť na ďalšiu cestu životom. Nepoznám vašu budúcnosť. Nik z ľudí ju nepozná. Ani vy. Poznáme našu minulosť. Mnohé z nej sa vám – i vašim blízkym - teraz vari nanovo vybaví v pamäti. Chvíle šťastia i temné momenty. Oboje ste už aj vy vo svojom krátkom živote spoznali. To pekné, na čo radi spomínate, i to ťažké, smutné, keď ste sa cítili mizerne a nešťastne. Možno ste mali pocit: som tak sám/sama, nik mi nerozumie. Vždy ktosi odo mňa niečo chce. Rodičia, učitelia, ba ešte aj farár... I babka mi sľúbila, že keď budem mať dobré „vysvedčko“ a dám sa konfirmovať, môžem si niečo väčšie želať. Vždy toto „ak – potom“. Keď mi niečo dáš – potom dám niečo aj ja tebe. Keď čosi dokážeš a budeš dobrý, potom budeš mať uznanie a úspech. To je zákon sveta, odkedy svet trvá.

No verím, že ste zažili aj to iné, že vás má ktosi rád, aj keď ste čosi „pohnojili“ že ste boli prijatí, hoci ste nič zvláštne nedokázali. Napríklad priniesli zo školy štvoročku alebo známku ešte „vyššej“ hodnoty, alebo ste „zvrzali“ opakovací testík na konfirmačnej príprave. Vďaka, že máte aj takéto skúsenosti – byť prijatý, hoci si to nezaslúžim. – Inak by nás život netešil.

Prečo to tak je? Prečo existuje nielen zákon: „Keď – potom“, ale aj to druhé: Mám ťa rád a bodka? Prečo existuje láska a prijatie? – Mnohí povedia: bude to dané chémiou.  V človeku pracujú hormóny, svoje zohrávajú aj iné faktory. Alebo: Je to náhoda. Takéto odpovede sa javia príliš lacné, príliš povrchné. Kto chce, nech im verí. Ale potom musí tiež veriť že aj on – jeho život, je náhoda. A s tým, že sme tu len náhodou, že nás nik nechcel, netešil sa na nás, sa nežije ľahko.

O tom, že nežijeme náhodou sme sa rozprávali na vyučovaní. Veda nás učí ako a kedy vznikol svet; Biblia, kto nám daroval život a prečo žijeme. Hovorili sme si tiež o tom, že Boha nemôžeme dokázať, lebo je väčší ako všetky ľudské dôkazy, väčší ako nás mozog. Predsa veríme, že Boh je princípom  - základom nášho sveta. Boh, ktorého Biblia (1J 4,8) menuje láska. Táto Božia láska je srdcom všetkých vecí. My sme jej stvoreniami. Pán Boh je Ten, kto ťa bezpodmienečne miluje. Kto ťa prijíma takého/takú, aký/aká si. Nemá ťa rád preto, že si milý, inteligentný a dobrý – v športe, hudbe, speve, alebo preto, že si pekné dievča. Naopak, keď takým/takou si, tak preto, že ťa má Pán Boh rád. – To, čo viete, čo dokážete, ste dostali od Neho ako dar. Boh je stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta. Daroval nám život, lebo má s nami veľký zámer. Teraz, vo viditeľnom svete, máme ísť svojou cestou. Pán Boh nás nespútava, netlačí na nás. Dáva nám slobodu. Určil isté poriadky, lebo v poriadku sa žije lepšie. - To poznáte už z domu.

 Pán Boh sa raduje, keď sa nám darí, a trpí, keď trpíme, alebo keď sme nešťastní. – Práve tak, ako vaši dobrí rodičia. Ako sa tešia rodičia, keď sa ich dospelé deti k nim vždy znova a znova vracajú – aby sa s nimi poradili, slávili s nimi nejaké výročie či sviatky, takú radosť má aj Pán Boh, keď sa s Ním rozprávame v modlitbe, keď sa pýtame po Jeho vôli, keď vo svojom živote dbáme na Jeho prikázania. A ako sú dobrí rodičia smutní alebo nahnevaní, keď deti ich dobré rady ignorujú, keď zídu zo správnej cesty a škodia sebe aj iným, tak je to aj s Bohom. Jeho rady, Jeho prikázania totiž nikdy nevedú na scestie.

Vždy si môžeme byť istí: Pán Boh nás nenechá padnúť. I keď v živote poblúdime, vždy sa k Nemu môžeme vrátiť. On na nás nikdy nezabudne.

Božie oči na nás - i na vás, milí konfirmandi - hľadia. Pán Boh nám je blízky. Chráni nás. Nie preto, že sme pokrstení, ale preto, že sme nesmierne vzácni v Jeho očiach. Krst je viditeľným znakom toho, že Hospodin sa k nám priznáva. Preto v žalme 91 čítame: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách“ (v.11).

Na myseľ nám môžu prísť dve otázky:

I.      Existujú vôbec anjeli?

II.     Chránia nás anjeli niekedy a niekedy nechránia? – Vo svete sa predsa deje toľko katastrôf, jestvuje toľko nešťastia...

I. Pre mnohých anjeli patria do starého železa. No popri všetkom, čo sme sa naučili v škole, existuje toľko vecí medzi nebom a zemou, o ktorých sa nám ani nesníva. Netreba k tomu mimoriadne vzdelanie, aby sme tušili, verili, že mimo viditeľného sveta existuje aj ten neviditeľný. Viditeľný môžeme skúmať a pochopiť očami a rozumom. Ale sú aj skutočnosti, o ktorých človek čosi vie, až keď sa im otvorí celým srdcom, celou silou, celou dušou. Asi vám to, milí chlapci a dievčatá, pripomína biblický verš, ktorý sme sa učili: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej sily a z celej mysle“ (Mk 12,30). Človek vidí dobre len srdcom. To podstatné je očiam skryté. O tom písal už Exupéry v krásnej knihe Malý princ. Učiť sa vidieť a myslieť srdcom, to je naša úloha. Anjeli sú rozpoznateľní len pre oči srdca. Sú Božími poslami, ktorí nás uisťujú o Pánovej blízkosti. Chránia, pomáhajú, varujú i sprevádzajú nás. – To vidí iba veriaci človek. Mnohí ľudia, ktorí boli na pokraji smrti – a vy, ste o tom pred časom v L. Mikuláši na stretnutí konfirmandov videli jeden film – tvrdia, že videli svetlú, žiarivú  postavu – teda anjela, ktorý im povedal, že sa musia vrátiť späť do života, lebo tu majú ešte nejakú úlohu. A odvtedy, títo ľudia hovoria, že sa už neboja smrti. Samozrejme, tomu môžeme, ale aj nemusíme veriť. Ostatne viera a musieť – to spolu „nepasuje“. Veriť smieme, môžeme. Vieru smieme, môžeme prijímať od Pána Boha ako dar. Kto tak urobí, tomu sa otvára nebo. Ten sa necíti viac  našom svete – v ktorom je mnoho zla a nešťastia – osamelý a opustený. Ten vie, že posledné slovo nepatrí smrti, ale životu. Kto je život? - Poznáte verš z Písma, v ktorom Pán Ježiš hovorí: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14,6). Ježiš je život. On má posledné slovo.

II. Chránia nás anjeli niekedy a niekedy nechránia? Prečo je toľko nešťastia a katastrôf, keď existuje Boh, keď nám posiela na ochranu svojich anjelov? – Aj Pán Ježiš na kríži sa pýtal: „Prečo?“ (Mk 15,34). – Nemáme žiadnu konečnú odpoveď. Nik ju nemá. Tiež v Biblii si ľudia, ktorých zastihne nešťastie, otázku: „Prečo?“, kladú vždy nanovo. Napríklad Jeremiáš bol preto, že kázal Božie slovo, týraný a podľa tradície popravený. Trpel tak, že preklial deň, v ktorý sa narodil (Jer 20,14).

Jediná odpoveď, ktorú z Biblie jasne počujeme je: Neboj sa, nenechám vás navždy zahynúť. Vaše utrpenie a slzy nie sú zbytočné. Váš život nie je len to, čo z neho urobíte. Boh vraví: Daroval som vám život. Mám vás rád. Nedopustím, aby vás čokoľvek odo mňa oddelilo (por. R 8,35.38-39). Ani problémy, ani choroba, ani utrpenie, ani smrť vás neoddelí od mojej lásky. Iba čosi nás môže od nej oddeliť. – Viete čo? – To, keby sme sa Božej, Kristovej lásky sami vzdali. Pán Boh nás nespútava, netlačí na nás. Dáva nám slobodu. Ak sa nepustíme Jeho ruky, môžeme skalopevne dôverovať, že všetko dobre dopadne, že všetko, čo s nami Boh zamýšľa, má dobrý cieľ.

Prečo tomu verím? – Lebo Toho, kto sa nám takto – s láskou – prihovára, Pána Ježiša Krista, považujem za absolútne dôveryhodného. Nikdy ma nesklamal. Prajem vám, milí mladí bratia a sestry, i všetkým nám bez rozdielu veku, aby ste/sme stále viac rástli v tejto dôvere, a učili sa vidieť srdcom anjelov a najmä Toho, v ktorého službe stoja – trojjediného Pána Boha. On povedal: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ V dôvere v tento Boží sľub kráčajte, milí konfirmandi, ďalšou cestou života. Amen.

Prameň:
Predigtmeditation: Geschöpfe der Liebe von Heiner Braunscheiger in: ab (Fuer Arbeit und Bessinnung: Zeitschrift fuer die Evangelische Landeskirche in Wuerttemberg, Nr. 5/2004 ).