2. slávnosť svätodušná

Čítanie: 1. Mojžišova 11,1-9
Kázňový text: „Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Skutky apoštolov 2,4)

Milí: bratia a sestry!

Keď si pozornejšie všimneme biblickú správu o dive Letníc (Sk 2. kap.), je nápadné, že dôležitú úlohu v nej zohráva reč, komunikácia. Fakt, že môžeme hovoriť, je základná skúsenosť nás ľudí vôbec.  Človek je mysliaci tvor a tým, že svoje myšlienky formuluje, zároveň i hovoriacou bytosťou.

Nemalú časť v priebehu dňa hovoríme; niektorí dokonca i v noci... Malé deti prakticky celý deň. Avšak i my, dospelí, sa usilujeme porozumieť si, rozprávať sa, vysvetľovať, vzájomne si referovať, čo sme zažili. No nezdieľame sa iba o číre informácie, ale aj o naše pocity, o naše úzkosti, obavy, radosti i nádeje.

Bez reči, bez nejakej formy komunikácie by sme nemohli existovať. Predsa, ani naša reč  nie je bez porúch. Naše hovorenie, spôsob myslenia a tým tiež spôsob i obsah vyjadrovania sa, má svoje vady (por. 1M 11,1-9), nie je bez rušivých momentov. To pozorujeme, vnímame počas bežných situácií. A nezriedka sa dostaví neporozumenie, spor, hádka, tvrdý konflikt.

Preto je milosťou, že nám – svojej cirkvi - dáva Pán Boh až dosiaľ zvestovať svoje slovo, ním - podľa neho budovať vzťahy v cirkvi, ním nachádzať ďalšie smerovanie – naše osobné i celého cirkevného zboru. Preto – kvôli Božiemu slovu sme sa aj dnes, hoci v skromnom počte, zišli.

Ak by sme mali svätodušné sviatky krátko charakterizovať, vyjadriť čím sú – ako napríklad Vianoce sú sviatkami Ježišovho narodenia, Veľká noc sviatkom Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, potom svätodušné sviatky sú sviatkami správneho – dobrého  porozumenia iným i sebe. Tak veľmi tento dar, dar správneho porozumenia sebe i blížnym, potrebujeme – v medziľudských vzťahoch,  v rodinách, v práci, v cirkvi, v spoločnosti, vo svete. Veď  všade tam dochádza k toľkým nedorozumeniam, mnoho ráz celkom zbytočne.

Duch Svätý umožňuje správne porozumenie.  Svätý Duch nám tiež daruje spôsob a schopnosť zvestovať Božie slovo ďalším. Vlastne kvôli tomu, že Božie slovo bolo od počiatku zvestované, tu je kresťanská viera i cirkev (por. R 10,14.17). Ide o slovo, že sme pre Boha nesmierne vzácni a nekonečne milovaní (por. Iz 43,4). – Ide o slovo, ktoré vzpriami smutných a užialených, ktoré dá silu a novú odvahu malomyseľným, ustráchaným, tým, ktorí stratili nádej. – O slovo, ktoré tiež pokarhá, napomenie a ukáže pravdivé kritické poznanie i správnu cestu tým, ktorí si myslia, že sú silní. Svätodušné sviatky sú sviatkami správneho – dobrého  porozumenie iným, ale aj sebe samým. Darovaný Duch Svätý umožňuje toto porozumenie.

Dar obsahuje - zahŕňa zároveň úlohu. – Ako hovoria Nemci: Die Gabe enthält zugleich eine Aufgabe. Duch  Svätý nás chce inšpirovať a uschopňovať, aby sme sa vedeli správne počúvať, správne spolu hovoriť. Preto je dobre, že svätodušné sviatky neprežívame sami, že sme sa zišli, aby sme aj v tomto neveľkom zhromaždení zažili duchovné  spoločenstvo.

Mnohí ho považujú za nadbytočné. Mienia: Hovoriť spolu je  predsa celkom jednoduché. Otvoríme ústa a čosi povieme. Ako často však hovoríme nepremyslene, málo dbáme na citlivosť druhých - na to, ako oni vnímajú naše slová. Neraz - a sotva je v tom niekto z nás výnimkou – o iných hovoríme nefair /nefér/, vyriekneme čosi, čo ich hanobí, urazí vnútorne zraní. Azda sme i sami prekvapení, čo nám to vyšlo z úst, ale vziať späť vypovedané nie je ľahké. Čo naše slová spôsobia, spoznáme spravidla až neskôr.

Zo Skutkov apoštolov sme počuli, že Ježišových učeníkov naplnil Duch Svätý a oni začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Aktualizujúc tento text pre nás nejde o nemčinu, angličtinu, či o ktorúsi z rečí národov spomínaných v 2. kapitole Skutkov apoštolov (v. 9-11). Ide o to, že Duch Svätý chce nás, rozličných a povahou i spôsobmi rozmanitých ľudí spojiť a uzdraviť našu komunikáciu. Naučiť nás inú reč, než aká je našej hriešnej prirodzenosti vlastná – reč Kristovej lásky. Jazyk, ktorý vzpriami smutných a strápených, ktorý dá silu, nádej a odvahu ustráchaným a malomyseľným, jazyk, ktorý napomenie, no nie aby zranil, ale a ukázal správnu cestu tým, ktorí si poblúdili. Je to jazyk zmierenia, tá iná – nová reč, ktorú smieme prijať ako dar Svätého Ducha. V tomto Duchu sme sa dnes zhromaždili, a verím, nebanujeme, že sme si našli čas na Božie slovo i bratsko-sesterské spoločenstvo. Duch Svätý nech nám daruje vzájomne sa stretávať s novou citlivosťou, nech nás zdokonalí v jazyku Kristovej lásky – Duchaplnej reči Božích detí. On nech uzdravuje naše vzťahy, našu komunikáciu. Amen.

Prameň:
Andacht von Christian Simon  /30. Mai/ im: Feste-Burg-Kalender,
Andachtsbuch 2004 (Freimund-Verlag, Neuendettelsau 2003).