ktoré sa na tému: „Násilie v kresťanskej rodine“ uskutočnilo v 1. nedeľu po Sv. Trojici -  13.6. 2004 o 14.30 hod. v Evanj. a. v. kostole v Ružomberku

Modlitba pred kázňou: Ježiši, Pane, skloň sa k nám, Svätého Ducha zošli nám, nech nás milosťou sprevádza, na cesty pravdy uvádza  (ES 216,1).
Kázňový text: 2. Samuelova 13,1-22 (pozri aj v. 23-39)

Milé sestry, milí bratia – drahí naši hostia i domáci viery!

Nie je biblický  text ako biblický text. Sú také, ktoré počujeme v kostole v rámci starozmluvného čítania, spievanej epištoly či evanjelia každý rok. Sú i také texty, na ktoré sme počuli už viacero kázní. Je však stále dosť tých, predovšetkým zo Starej zmluvy, na ktoré sa prakticky nekáže. Dôvodov je niekoľko. Spomeňme aspoň niektoré (3):

(1) Ide o texty príliš dlhé a poslucháčska trpezlivosť sa v porovnaní s minulosťou skrátila; ľudia nemajú chuť počúvať 30 – 40 minútové kázne.

(2) Sú to texty ťažko zrozumiteľné – nielen pre poslucháčov, ale aj pre toho, kto texty Písma Svätého vysvetľuje. Je prirodzené nepúšťať sa do toho, čomu nerozumieme. No na druhej strane je povinnosťou kazateľov neokypťovať Božie slovo, neobchádzať ani to ťažšie a menej príjemné, čo je Biblii.

(3) Sú to texty „s hviezdičkou“. – Hovoria o veciach, ktoré sú nepríjemné, príliš pikantné či plné násilia, než aby sa ich kazateľ odhodlal vykladať v zhromaždení, kde sú i deti či nedospelá mládež. Avšak aj tieto texty patria do Biblie. Aj o nich platia slová Písma (R 15,4): „Lebo čokoľvek bolo napísané, nám na poučenie bolo napísané.“ Alebo: (2Tim 3,16): „Každé písmo vdýchnuté od Boha je aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti“. Ak je toto pravda, potom by v Biblii nemali byť „hluché“ miesta, ktoré nám nemajú čo povedať a ktoré sa do nej dostali „omylom“. Mali by sme preto v našej cirkvi hľadať cesty, aby sme sa vyhli lákavému pokušeniu obchádzať niektoré biblické state a naopak, aby Božie slovo dostalo priestor v celej svojej plnosti. Veď i cez ťažšie a nepríjemné cesty k nám hovorí Pán Ježiš Kristus  - aj oni nastavujú zrkadlo nášmu životu. - Je dôležité nebrániť sa tomu, lebo: ?Iba v zrkadle Božieho slova správne – reálne vidíme seba i Boha (por. Ž 36,10). ?Iba z Písma Svätého sa dozvedáme, že Boh je dobrý (Ž 34,9; Mk 10,18) a že naproti tomu nám ľuďom - ani v cirkvi, nie je žiadny hriech cudzí (por. R 3,10.12.23). Cirkev si Kristus musel očistiť obeťou svojho života (por. Ef 5,25-27). – Niet hriechu, ktorý by sa nevyskytol aj medzi veriacimi ľuďmi, hoci netvrdím, že ktorýkoľvek hriech sa vyskytne pri každom. ?Jedine z Písme vieme, že Pán Ježiš Kristus neprišiel na svet kvôli sladučkým vianočným koledám, ale aby maril skutky diablove (1J 3,8b), aby nám dal silu bojovať a obstáť v boju proti zlu (por. Ef 6,10-11.13).

Poďme späť k nášmu textu.

Poznáme príbeh o kráľovi Dávidovi, ktorý scudzoložil s Bat-Šebou, manželkou svojho verného vojaka Uriáša (2S 11. kap.). Tohto dá Dávid úkladne zabiť. Boží prorok Nátan preto Dávidovi zvestuje Hospodinov súd: Od Tvojho domu sa meč nikdy nevzdiali, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. Hľa, dopustím pohromu na teba z tvojho vlastného domu“ (2S 12,10-11a).

Biblické rozprávanie o Amnónovi a Támár je čiastočným napĺňaním tohto proroctva. Ak chceme uvažovať o násilí vo veriacich rodinách, nemali by sme prepočuť posolstvo tohto textu. So spomínaným neblahým príbehom otca Dávida (pozn. s cudzoložstvom s Bat-Šebou) na hriech jeho syna Amnóna spoločné jedno: prevrátený vzťah k príťažlivej – šarmantnej žene. Amnón, Dávidov syn, s ktorým jeho otec počíta ako s následníkom trónu – s vodcom Božieho ľudu, sa zaľúbi do svojej nevlastnej sestry. Musela byť prekrásna, čo napovedá jej meno: Támár = palma. Amnón sa do nej vášnivo, náruživo zaľúbi; anglický preklad hovorí: padol do lásky. Namiesto, aby ho láska povznášala, on do nej padol, priviedla ho k pádu. Má priateľa, Jónádába, o ktorom Písmo vraví, že bol veľmi múdry človek. Dá mu radu, ale nie podľa Božích princípov... (por. Ž 111,10). Priateľ Jónádáb  Amnónovi radí, tak, aby tento dosiahol svoj cieľ. – Bez ohľadu, čo na to Pán Boh, bez ohľadu na mravné zásady. Kto nám radí, komu si necháme radiť dnes my či mladšia generácia? Kde čerpáme múdrosť? Riadiť sa „múdrosťou“, ktorá nie je podľa Hospodina – v tom je tento príbeh aktuálny a najmä varovný.

Za poslúchnutím zlej rady nasleduje klamstvo, manipulácia, zneužitie pomoci – až tam sa dostal Amnón - muž, o ktorom jeho otec sníval ako o vodcovi Božieho ľudu!...

Vrcholom rozprávania sú slová ukrivdenej Támár: „Nie brat môj, nerob mi násilie, lebo tak sa nerobí v Izraeli (pozn. – t.j. v Božom ľude). Nepáchaj nehanebnosť. Kdeže sa podejem od hanby, a ty budeš ako nejaký nehanebník v Izraeli. Ale prehovor s kráľom; on ma tebe neodoprie“ (2S 13,12-13). Támár chce byť Amnónovou ženou, ale na základe Božích princípov – Hospodinových poriadkov. No Amnón pre to nemá uši.

Kým láska je trpezlivá, on je plný zmyselnej žiadosti. Kým láska je dobrotivá, žiadostivosť je hrubá. Kým láska nekoná sebecky, žiadostivosť áno, neberie ohľad na nič, vidí iba seba (por. 1K 13,4-5).

Slová nehanebnosť či  násilie – tak charakteristické pre tento príbeh ukazujú, že sa udiala vzbura proti Hospodinovi.

Zdá sa, a to je tragédia spomínaných udalostí, že iba Támár sa snaží dbať na Boží zákon, ale je bezmocná.  – Častý obraz dnešnej doby, sťa vystrihnutý zo súčasnosti.

Po tom, čo sa udialo, je Amnónovou povinnosťou vziať si Támár za manželku. No on ju zavrhol! – a to je tiež násilie, psychické – nemenej kruté ako fyzické násilie. Keďže Támár bola pozbavená panenstva, podľa vtedajšieho práva stráca možnosť vydať sa (por. 5M 22,23-29).

Príbeh pokračuje veľkým tichom. Bratia Absolón a Amnón sa nezhovárajú (2S 13,22). Otec Dávid, kráľ, ktorý má dbať o spravodlivosť, nechá udalosti len tak plynúť. – Vodca, ktorý nevedie, iba sa nečinne prizerá... Nerozhodnosť neraz otvára dvere nešťastiu. Problémy, ktoré nie sú vypovedané, sa spravidla nedajú riešiť. To, čo je vypovedané, poctivo a pravdivo – hoci by bolo čo ako bolestné, má šancu na uzdravenie. Ticho, aké nastalo medzi Absolónom a Amnónom nelieči. Domácnosť, kde uviazla komunikácia, sa podobá tlakovému hrncu, pred výbuchom. Udalosti z 2S 13. kap. (hoci v. 23-39 sme nečítali) oným „výbuchom“ pomsty – vraždou Amnóna, vskutku končia. Keď žalmista (Ž 133,1) v modlitbe vyznával: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ – vedel čo sa modlí. Svornosť a pokoj v rodine je vzácny – dnes nemenej ako vtedy.

V celom rozprávaní 13. kapitoly 2. Knihy Samuelovej nejde iba o neuvážené, unáhlené a bezbožné konanie niekoľkých jednotlivcov, ale o napĺňanie Božieho súdu. – O napĺňanie Hospodinových slov: „Trestám neprávosť otcov na synoch“ (2M 20,5).  

Žijeme v inom čase ako Amnón, Támár, Absolón či Dávid, no ľudské srdce sa nezmenilo (por. Jer 17,9-10). Niet hriechu, ktorý by sa nevyskytol aj medzi veriacimi ľuďmi – aj v cirkvi. Aj pri nás platí, že Hospodin trestá neprávosti otcov na synoch. Neraz bolestíme nad tým, aká je naša mládež, ako málo mladých ľudí žije podľa toho, čo pri svojej konfirmácii sľubovali. Je to nepopierateľný fakt. Uvážme však, aká ja situácia medzi dospelými. S koľkými z tých, s ktorými sme boli my konfirmovaní, sa pravidelne stretávame v kostole. Uvážme, či to, čo vidí mládež v našich evanjelických rodinách je živá viera. Pán Boh trestá neprávosti otcov na synoch. Iba v návrate našich rodín k Hospodinovi, k Jeho dobrým pravidlám života, k Ježišovi Kristovi, ktorý nás učí nenásiliu – k reagovaniu na zlo v celkom inej rovine, ako to robia násilníci, je cesta pre zmenu k lepšiemu. Pán Boh nech nám dá k nej svoju milosť a silu svojho Svätého Ducha. Amen.

Modlitba po kázni:  Obnov nás, Bože, našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám. Či sa chceš navždy hnevať na nás, či predĺžiš svoj hnev na ďalšie pokolenia? Či nás Ty znova neoživíš, aby Tvoj ľud mal v Tebe radosť? Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu! Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu. Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine (Žalm 85,5-10).  Ó Pane môj, niet nad Tvoj kríž, len v ňom je spásy veľká moc, tou mocou moje srdce stíš a zažeň žiaľu, hriechu moc. (M. Royová, ES 493,4)

Pramene:
Prof. ThDr. Jan Heller: Pozdní sklizeň (zborník -  vydal: Advent-Orion, Praha  2000);  
J. O. Markuš: Kráľ Dávid (vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1996);
Kolektív autorov: Výklady ke Starému zákonu II. – Knihy výpravné (vyd. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří  1996);
Kolektív autorov: Průvodce životem – Knihy Samuelovy (vyd. Internatioénal Bible Society & Luxpress, Praha 1998).