5. nedeľa po svätej trojici

Čítanie: 5. Mojžišova 30,9-14;  Epištola: Kolosenským 1,1-14; Evanjelium: Lukáš 10,25-37
Texty: Rímskym 7,15a.18b-19: „Veď čo konám, tomu nerozumiem ... lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem.“, Kolosenským 3,17: „Čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša.“

Milí: bratia a sestry!

Azda poznáte nasledovnú situáciu:
   Je nedeľa:
Idem do kostola. Som oslovený kázňou a vravím si: Toto je presne o mne. - To je oblasť, v ktorej je u mňa potrebná zmena.
    Je utorok:
Spomeniem si na nedeľu. Služby Božie boli naozaj pekné. Avšak o čom bola kázeň, na to sa už nedokážem rozpamätať.
   Je piatok:
Pamätám si, že posledná nedeľa bola celkom pekná. No už sa teším, čo budem robiť cez nadchádzajúci víkend.

Mnoho kresťanov v priebehu života zisťuje: Žiaľ, to presne platí aj o mne. Informácie, poznanie biblických právd samo o sebe, čo ako dobré duchovné podnety – impulzy nás neposunú na ceste osobného duchovného rastu ani o centimeter vpred, ak nenájdu odraz – im zodpovedajúce správanie, odzrkadlenie v živote. Bolo by smutné, keby sme roky či desaťročia chodili do kostola, čítali si Bibliu, navštevovali biblické hodiny a ďalšie kresťanské podujatia bez toho, aby to pri nás spôsobovalo pozitívnu zmenu.

Apoštol Pavel píše: „Veď čo konám, tomu nerozumiem ... lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem“ (R 7,15a.18b-19). Ak sme voči sebe čestní, poctiví, úprimní, potom dobre vieme, o čom Pavel hovorí. To, čo vraví je aj náš, môj – tvoj príbeh.

Pritom túžime po intenzívnejšom vzťahu s Pánom Ježišom. Úprimne si želáme prežívať Jeho blízkosť aj počas všedných dní, väčšmi žiť podľa Jeho prikázaní i zasľúbení, viac dôverovať Jeho pomoci, nechať sa Pánom Ježišom korigovať. Ako sa to však môže stať?

Najprv si povedzme ako sa to nemôže stať; povedzme si o falošnej ceste. Predstavme si grafy, aké sa objavujú v novinách, napríklad po výsledkoch volieb. V kruhu sú rôznymi farbami vyznačené politické strany a percentá, ktoré vo voľbách získali. Každá strana predstavuje sťa by výsek z „torty“ – z onoho celého kruhu. Aj náš život môžeme pripodobniť takej torte. Prvý výsek –  prvú časť  z nej tvorí rodina, ďalšiu práca/škola, zase ďalšiu vzťahy, ďalšiu voľný čas a opäť ďalšiu duchovný život. Zmena v našom živote s Kristom nenastane tak, že „tortičku“ duchovný život zväčšíme. To je falošná cesta.

Biblicky vzaté ide o to, aby sme duchovne – s Ježišom prežívali ďalšie oblasti života – teda aj to, čo sa deje v našej rodine, práci/škole, to, ako trávime voľný čas, naše vzťahy – priateľstvá, známosti. Zmena v našom vzťahu s Kristom začína v prosbe vyslovenej v modlitbe: „Pane Ježiši Kriste, Ty formuj celý môj život, každú jeho oblasť. Žiadnu z oblastí môjho žitia nechcem žiť bez Teba; bez toho, aby si v nej Ty vládol. Prosím, pomôž mi nezneužívať, ale  dobre používať Tvoju milosť.“

My evanjelici správne zdôrazňujeme biblickú pravdu, ktorú čítame v Ef 2,8-9: „Milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ No neraz zabúdame na to, čo čítame hneď v nasledujúcom verši (Ef 2,10): „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých chodiť nás Boh už prv uspôsobil.“ Božia  milosť nám nemá byť zásterkou pre naše nesprávne konanie. Z evanjelia (L 10,25-37) sme počuli ako kňaz i levíta obišli dobrý skutok, ktorý im Pán Boh pripravil. Nepomohli doráňanému pocestnému.

Pán Boh koná, ale aj od nás očakáva, že nezostaneme pasívni. Nie v zmysle, že Pána Bohu pomôžeme, veď inak by nás nemohol zachrániť. V otázke spásy je príslovie: „Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“, vyslovene bludné. Pán Boh očakáva našu aktivitu v tom zmysle, že budeme správne používať Božiu milosť, vedome ju nezneužívať. Preto – z vďačnosti za spasenie chceme konať, čo od nás Pán Boh očakáva – dobré skutky, ktoré pripravil, aby sme v nich chodili.

Ide tu o duchovnú disciplínu. Ona síce nie je podstatou evanjelia, ale pomáha nám žiť v milosti, správne ju používať, nepohŕdať ňou.

Môžeme ju nazvať aj tréningom v záležitostiach, ktoré nám pomáhajú žiť v milosti.

Mladá (17 r.) wimbledonská víťazka Maria Šarapovová sa celé roky upriamovala na to, aby dosiahla tento cieľ. Dlhé roky trénovala v tenisovej škole údery, tenisové finty a „grify“, aby mohla  zdvihnúť vzácny podnos určený pre ženskú víťazku Wimbledonu. Ak túžime po kvalitnejšom živote s Kristom, musíme ísť za týmto cieľom. Tento príklad by mohol navodzovať isté skutkárstvo, záslužníctvo, preto azda lepším obrazom toho, o čo v našom vzťahu ku Kristovi ide, je príklad z iného športu – z jachtingu. Predstavme si jachtu brázdiacu vody Liptovskej Mary. Vietor si jachtár nemôže vyrobiť. Keď však vietor zaveje, začína pre jachtára práca. – Musí vytiahnuť plachtu a nastaviť ju vetru. Ani Ducha Svätého si nemôžeme vyrobiť, darovať sami. Môžeme však o Neho prosiť (L 11,13). No keď príde, keď sa nás dotkne cez Božie slovo, ktoré počúvame tu, v kostole alebo pri osobnom čítaní Biblie, našou úlohou je napnúť plachty. – Ponúknuť Božiemu Duchu čo najväčší priestor – čo najväčšiu plochu „plachty na loďke nášho života.“ Nejde teda o väčšia namáhanie sa v duchovných veciach, azda o bičovanie seba samého ako to robieval kedysi Luther v kláštore. Ide však o to, celkom vedome sa otvoriť Ježišovi a takému spôsobu života, ktorý nám ponúka žiť v Jeho blízkosti. Inak povedané: cieľom nie je konať dodatočne nové ďalšie veci, byť úplne pri všetkom, čo sa v cirkevnom zbore deje – na to jeden človek nestačí. Cieľom je všetko doterajšie žiť novým spôsobom – vo všetkých oblastiach života žiť s Ježišom Kristom, v Jeho mene.

Aj sám Pán Ježiš poznal takýto tréning. – Poznal  pravidelné stíšenie sa, priestor na modlitbu – čas, keď bol sám so sebou a so svojím nebeským Otcom (Mk 1,35). Poznal pravidelnú účasť na službách Božích, pravda nie v nedeľu, ale v sobotu, pretože bol Žid (L 4,16). K tréningu patrilo i to, že slúžil. V modlitebnom stíšení, v kontakte s Božích slovom na službách Božích i v istej oblasti služby Božieho ľudu, máme Ježiša nasledovať. Pomôže nám to žiť v Ježišovej blízkosti. Verím, že to je našou túžbou.

Apoštol nás povzbudzuje:  „Čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša“ (Kol 3,17). Čo to znamená pre náš obyčajný deň? – Nemám žiadne odpovede, skôr ďalšie otázky:  Ako vstávam v Ježišovom mene? Ako idem spať v Ježišovom mene? Ako šoférujem v Ježišovom mene? Ako pozerám TV-ziu v Ježišovom mene? Ako sa hrám s počítačom, ako si prehliadam internetové stránky v Ježišovom mene? Ako si počínam v práci v Ježišovom mene? Ako si v Ježišovom mene konám povinnosti v cirkvi či v domácnosti?

Je nápomocné predstaviť si vierou, že Ježiš žije celý deň s nami, že je po našom boku. On je i teraz, tu, medzi nami, hoci sa Ho nemôžeme fyzicky dotknúť.

Ak si predstavíme, že Ježiš je po našom boku, v čom by sa zmenilo naše počínanie? Naše slová? Pýtaj sa: Keby bol Ježiš viditeľne po našom boku, aký účinok by to malo na môj spôsob šoférovania? Na moje sledovanie TV-zie? Na moje nakupovanie? Na vzťah k mojim predstaveným a k blížnym vôbec? Čo by som robil inak v práci, v cirkvi, v rodine?

Z 5. Knihy Mojžišovej nám znelo: (prečítať 5M 30,11-13): „Lebo to slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v Tvojom srdci, aby si ho plnil“ /5M,14/. – To, k čomu nás Pán Boh volá, teda nie je ďaleko, nie je nedosiahnuteľné, aby sme podľa toho žili. Pán Boh nám k tomu dávaj hojnosť svojho Svätého Ducha. Amen.

Prameň:
Jörg Podworny und Jörg Ahlbrecht: Alles mit Jesus (in: WillowNetz Nr. 2/2004; Herausgeber: Willow Creek Dutschland, Giessen).