8. nedeľa po svätej Trojici

Epištola: 1. List Petra 3,18-21 ; Evanjelium: Matúš 8,23-27, Text: 1. Kniha Mojžišova 6,5-8.13-14.17-20

Milí: bratia a sestry!

Východné Slovensko sužujú záplavy. Nič nového – v posledných rokoch sa povodne opakujú. Ani pre Bibliu to nie je neznáma téma. Písmo Sväté nás však učí dívať sa na záplavy nie len z hľadiska bezpečnostného, vodohospodárskeho či ekonomického, ale predovšetkým z pohľadu Božieho.

Stará zmluva - na rozdiel od nás - vôbec nepochybuje, že Pán Boh má právo dopúšťať katastrofy či dokonca vyhladiť človeka z povrchu zeme. Nám sa takáto reč o Bohu príliš nepáči. Radšej by sme Hospodina videli v úlohe ľudomila, dobrého a láskavého starčeka, ktorý všetko odpúšťa a do života sa nám mieša iba keď súrne potrebujeme pomoc. Nejeden človek dokonca pri pohľade na rozmanité katastrofy a tragédie povie: Keby Boh existoval, nemohol by sa na to pozerať. Tento výrok - do dôsledkov vzaté – znamená, že Boh je buď surovec a krutovládca a potom v Neho nechceme veriť, alebo že žiadny Boh nie je, lebo inak by sa nemohol na pohromy vo svete pozerať.

Všetkým, ktorí by chceli Pánu Bohu predpisovať, čo je správne, čo si Boh môže dovoliť a čo nie, biblický príbeh o potope zvestuje: Hospodin sa nemusí donekonečna dívať na ľudskú neveru, pýchu, ľahkomyseľnosť, na naše pohŕdanie Božími darmi, na to, ako zanedbávame poslanie, ktoré nám Pán Boh zveril (por. 1M 6,13). Stará zmluva nepochybuje, že Hospodin má právo súdiť svet, nás, ktorí v ňom žijeme. A je dobré, keď sa naučíme počítať s tým, že to, čo máme, v čom sme sa tak šikovne zabývali, tu nie je na veky. Zajtra, v priebehu niekoľkých okamihov – a povodne nás o tom nenechávajú na pochybách – môže byť všetko inak

Hoci to niekomu môže pripadať ako kázeň fanatického islamistu či ako sektárske maľovanie hrôz konca sveta, Biblia nemá v úmysle zastrašovať nás. No vyzýva nás k pokore, k tomu, aby sme premýšľali ako žijeme a orientovali sa na hlbšie a závažnejšie veci ako len na prítomnú chvíľu, ktorá sa ľahko zmení.

Noviny (SME 30.7. 2004) priniesli správu, že v obci Bystré (leží na opačnej strane vrchu Šimonka v Slanských horách, pod ktorými som vyrastal), sa 1 meter široký jarček v krátkej chvíli zmenil na 40 metrov široký dravý tok, ktorý strhával všetko, , čo mu prišlo do cesty. Nič z hmotných statkov, ktoré máme, tu nie je na vždy. V priebehu niekoľkých momentov o to môžeme prísť. Preto naliehavá biblická výzva, aby sme sa orientovali na závažnejšie veci ako len na prítomnú chvíľu, ktorá sa rýchlo zmení.

Pán Ježiš hovorí (L 17,26-29): „A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadili a stavali, a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých.“ To znamená: Nesmierne záleží, ako naložím – ako naložíš so slobodou, so schopnosťou slobodne sa rozhodovať, ktorú sme dostali ako dar od Boha.

Ako za čias Nóacha, tak i teraz na Slovensku nie je iba jedna potopa, ale dve. Nie sú to len záplavy na východe, ale aj záplavy zla, hriechu, života bez rešpektu voči Bohu. Počet tých, ktorí sa do cirkvi nielen navonok hlásia, ale vskutku pamätajú na Božie ustanovenia, sa v našich európskych končinách zužuje. Tým, že ľudia stratili rešpekt voči Božím nariadeniam, Bohom daným pravidlám pre život, trpí celý svet, aj príroda - celé stvorenstvo. Je nanajvýš dôležité – a od toho závisí naša budúcnosť – či nad sebou prijmeme alebo odmietame Božiu autoritu, či nájdeme milosť u Hospodina, alebo v duchovnej zaslepenosti ani nepostrehneme, že Božiu milosť nevyhnutne potrebujeme.

Vari každá biblická stať má ústredný verš. V našom príbehu sú ním slová: „Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových“ (1M 6,8). Nájsť milosť u Hospodina, to nie je nejaké pobožné hobby, akýsi kresťanský koníček, na ktorý sa upriamime, keď nám na to vydá čas. Nájsť milosť je základným predpokladom života na zemi i života vo večnosti.

Čo to znamená, že Nóach našiel milosť v čase, keď bola zem naplnená neprávosťou (1M 6,5)? Nájsť milosť znamená predovšetkým počuť Božie slovo. Prijímať z tohto slova svoju životnú orientáciu, dať sa ním viesť. – I vtedy, keby nás nabádalo k čomusi nečakanému, ľudsky videné nezmyselnému až nenormálnemu. Žiaľ, vo svete, v ktorom žijeme, je toľko prevrátenosti, že mnohé z toho, čo je podľa Božieho slova nenormálne, sa dnes stalo bežným. Stačí spomenúť na divoké manželstvá alebo na mediálnu propagáciu homosexuality, brutality. Plno násilia je už v rozprávkach. Stačí pomyslieť na mrzké či dvojzmyselné reči,  zaznievajúce dokonca i z rozhlasu a televízie, ktoré by kultúru slova mali pestovať. Mohli by sme mnoho hovoriť o vojnách – medzi národmi, aj o tých, ktoré prebiehajú v nejednej rodine, o vykorisťovaní, o nenapĺňaní či až ignorovaní závažných sľubov a ďalšom bezpráví. Je toho vo svete taká záplava, že sme si na to už zvykli. Nie však Hospodin, On nie je povinný donekonečna sa na to prizerať.

Nájsť milosť predne znamená počuť Božie slovo a dať sa ním viesť. V tomto zmysle na otázku, či je povinnosťou ísť v nedeľu na služby Božie, evanjelik odpovie: Je to milosť – teda oveľa viac ako povinnosť. Výsada, že smiem počúvať Božie slovo, omnoho prevyšuje povinnosť; smiem je viac ako musím. Nóach počuje Božie slovo: „Urob si koráb z góferového dreva“ (1M 6,14). Slovo, ktoré je v našom preklade Biblie preložené ako „koráb“, sa v pôvodnej starozmluvnej hebrejčine vyskytuje v príbehu o Mojžišovi. Označuje papyrusový košíček, ktorý Mojžišova mama vymazala asfaltom a smolou a položila doň svojho synčeka - do rákosia na brehu Nílu (2M 2,3). – Šlo o lodičku nádeje, o loďku záchrany. Nóach mal urobiť koráb z góferového dreva. Biblisti sa líšia v názoroch, o aké drevo ide. Niektorí – a k nim sa prikláňam – tvrdia, že to bolo rovnaké drevo, ako materiál, z ktorého bola vyrobená truhla zmluvy. Veta: „Urob si koráb z góferového dreva“ Izrealcom pripomínala Mojžišovu záchranu i dar Božieho zákona, ktorého dve kamenné dosky boli uložené v truhle zmluvy. Milosť teda nájde ten, kto v situácii všeobecnej skazenosti ((1M 6,5) má koráb nádeje, v ktorom sa pustí proti prúdu. Nájde ju ten, kto stavia tento koráb z kvalitného materiálu – z Božieho slova, z Hospodinovej zmluvy, z Pánovho vyslobodenia, z Božieho zákona.

Veľmi dôležitým znakom Nóachovho stavania, ktoré má v tomto bode Kristovské črty, je, že Nóach nestavia koráb iba pre seba. Stavia archu záchrany a nemyslí na seba, iba na svoju záchranu, len na svoje spasenie. Každý Nóachov úder kladivom pri stavbe korábu bol aj ozvaním pre ďalších: Dôverujte Božiemu slovu viac ako tomu čo vidíte okolo seba. Táto Nóachova „drevená kázeň“ - hoci to bola kázeň pravdivá, nenašla u jeho súčasníkov odozvu. – Kiež ju nájde u nás. Kiež porozumieme, že onen starý Nóachov príbeh je príbehom o tom svete, v ktorom žijeme my; je príbehom aj o nás. Kiež sa prestaneme pýtať: Prečo Bán Boh nezastaví zlo? - A porozumieme, že keby Boh zlo vyhladil, ako by to dopadlo so mnou, s tebou, s nami, s našou cirkvou, krajinou, s naším svetom?

Milosť u Hospodina nájde ten, kto nežije iba pre terajšiu chvíľu, ale je - ako Nóach - ochotný pracovať pre Božiu budúcnosť, podieľať sa na Božom diele záchrany.

Povodne, záplavy, nie sú iba na východe Slovenska. Náš svet, neraz máš vlastný život, je zaplavený zlom. I pri nás dochádza k situáciám, keď sa všetko rúca, stúpa voda, my sa topíme v záplave našich previnení.

Od dávnych dôb je symbolom kresťanskej cirkvi loďka.  – Koráb záchrany, vezúci pasažierov, ktorí našli milosť u Hospodina. Tá loď nemá kormidlo. Svojím slovom ju riadi  Kristus, ktorého “aj vetry aj more poslúchajú“ (Mt 8,27b). Pre milosť za nás ukrižovaného Pána Ježiša Krista, ktorej sa nám osobne dostalo v krste (por. 1Pt 3,20-21), smieme byť na korábe záchrany -  v spoločenstve s Pánom Ježišom. Skrze Božiu milosť, ktorá k nám prišla v krste smieme byť na strane zachránených. Zostaňme Božími spojencami. Prijímajme Božiu milosť. Veď nachádzať ju nie je akési pobožné hobby pre kresťanskú „smotánku“ – ako je povedzme golf športom vyššej spoločnosti. Nájsť Božiu milosť je základným predpokladom našej budúcnosti: tu na zemi i vo večnosti. Držme sa preto poslušnou vierou Božieho slova, Kristovej milosti, navonok ani vnútorne neporušujme zmluvu krstu svätého, navonok ani vnútorne neopúšťajme loďku cirkvi, inak zostaneme v záplave zla a hriechu sami a bez nádeje. Boh však k nám hovorí i dnes preto, aby sme vedeli, že to tak nemusí byť. On je na strane života. Chce život dávať – požehnávať i nám: v časnosti i vo večnosti. Amen.

Pramene:
Štepán Hájek: Příběhy nových počátků (vyd. EMAN, Benešov 2004);
Bengt Pleijel: Ako bolo na počiatku (vyd. Polárka, Vavrišovo 2001);
Jan Nohavica: Na začátku (vyd. sbor ČCE v Olomouci 1996);