15. nedeľa po Sv. Trojici

Text: Ev. podľa Matúša 9,9-13

Milí: bratia a sestry!

„Nechcem ho už ani vidieť! Nech sa mi viac neukazuje na oči!“ – Rozzúrene kričí Šimon Tokár, šéf firmy „Tokár a synovia“. Vedomie, že bol oklamaný, podvedený, a to svojím blízkym spolupracovníkom, sa ho nesmierne dotklo. Berie list a jediným jeho šéfovským podpisom sa zo spolupracovníka stáva bývalý kolega. Hodinová výpoveď. Okamžité prepustenie. Keď po podpísaní výpovede odkladá pero,  myslí si: S tým darebákom som skončil! Nechcem ho už ani vidieť!

Ľudsky bežný spôsob uvažovania. Fakt netúžime byť s tými, ktorí nás podviedli, sklamali, hlboko vnútorne zranili. Nechceme, nemôžeme ich už ani vidieť.

Ale Ježiš môže. On ich môže vidieť a vidí. To ľudským očiam neviditeľné a úcty nehodné vidí rovnako, ako to pekné, dobré a príjemné. Vidí všetko. Aj tých, ktorých už nik nechce ani vidieť. I tých vidí.

Ježiš vidí aj toho, ktorý sedí na colnici a ľudia ho považujú za gaunera, za vydierača, darebáka. Clo v Palestíne za Ježišových čias predstavovalo poplatky za pohyb tovaru od výrobcu k predajcovi. Nahrádzalo vlastne celú daňovú sústavu. Vyberanie cla bolo zverené nájomníkom. Zámožným, lebo museli vopred zaplatiť stanovený celkový odhad cla za provinciu. Potom prenajímali colné stanovištia ďalším nájomníkom. A tento spôsob viacnásobného prenajímania viedol k mnohonásobnému zvyšovaniu cla. Každý z nájomníkov vložil svoje peniaze do podniku vopred a bolo na ňom,  aby ich výberom cla dostal späť. Čo vybral navyše, to bol jeho zisk. A tak niet divu, že platby len všeobecne stanovené colnými sadzobníkmi, colníci mnohonásobne prekračovali. Navyše, ak na colnici pracoval Žid, prepožičal sa tým pohanom – pracoval pre Rimanov, ktorí Palestínu okupovali. Tým porušil predpisy o náboženskej čistote. Byť colníkom bolo teda synonymom pre notorického hriešnika, akým boli napríklad zlodeji, šmelinári, hazardní hráči a prostitútky. Colníka bežný vyznávač židovského náboženstva vskutku nechcel vidieť. Veď colníci vyberali mnohonásobne viac, ako stálo v tarifách, nespravodlivo sa obohacovali.

Toho, ktorého ľudia nechceli ani vidieť, vidí Ježiš. S tými, s ktorými ľudia skončili, Ježiš začína reč. Oslovuje colníka: Poď za mnou! Vraví mu: Nasleduj ma! Jedinou vetou ho vytrháva z doterajšieho behu života. Ježišovo slovo je také mocné, že colník Matúš bez vyhovárania vstáva a nasleduje Ježiša. Klamár a nepoctivec sa stáva Ježišovým učeníkom. Ten, s ktorým nik nerátal, sa ocitá v kruhu dvanástich apoštolov. Ježišovo slovo premieňa jeho život. Začne byť životom usporiadaným podľa Božieho sova. Matúš sa stáva dôležitým spolupracovníkom v Ježišovom tíme.

V utorok (21.9.) stojí v kalendári meno Matúš. Meno jedného z kruhu 12-stich učeníkov Pána Ježiša. No našu pozornosť nechceme upriamiť na Matúša, ale na Ježiša. On vidí, má oči aj pre tých, ktorých my nevidíme. Ktorých sme v srdci možno už odpísali. Ježiš ich vidí. Vidí teba i mňa. Aj naše zlyhania a pády. Neodpisuje nikoho, ale pozýva: Poď za mnou! Nasleduj ma!

Už raná cirkev si kládla otázku, ako sa postaviť k tým, ktorí po krste hrešili, zjavne sa spreneverili Kristovi. Problém disciplíny v cirkvi sa tiahne celými jej dejinami. Niet pochýb, že Kristus prináša zlom k novému životu a že uveriť v Neho znamená rozísť sa s tým, čo bolo dosiaľ v našom žití zlé. On prichádza k chorým ako lekár, chce ich uzdraviť. Lekár sa síce potrebuje dezinfikovať, ale nie preto, aby sa oddelil od pacientov, ale aby ich liečil. Ježišovi v žiadnom prípade nejde o to, aby si na svete formoval  „svätý pozostatok“ verných, zatiaľ čo ostatných nechá zahynúť. Jeho cirkev je v tomto svete prítomná ako dom návratu, do ktorého smie vkročiť každý. Preto teraz nie je rozhodujúce, či patríme k pravidelným účastníkom služieb Božích, alebo sme tu po dlhom čase či dokonca prvýkrát. Všetkým bez rozdielu patrí Ježišovo pozvanie: Nasleduj ma! Každý, kto sa vo viere odváži poslúchať Ježišovo slovo – prijať Jeho pozvanie a opúšťať svoje zlé spôsoby, smie zažívať premenu, aká nastala pri colníkovi Matúšovi.

O chvíľku budeme svedkami krstu malej Moniky. Vy, milí rodičia, ste vybrali svojmu dieťatku meno, ktorého nositeľkou bola aj matka cirkevného otca Augustína. Vo svojej mladosti žil Augustín rozpustilo a bez viery. Mama Monika sa za neho vrúcne modlievala a so svojimi obavami sa zverila svojmu biskupovi. Ten ju potešil a dal jej nádej, že nie je možné, aby syn, pre ktorého sa toľko naplakala, za ktorého vysielala toľké modlitby k Bohu, zahynul. Augustín sa neskôr stal biskupom a tak výraznou postavou kresťanstva, že jeho diela sa čítajú podnes. I vy milí rodičia, učte malú Moniku nielen tomu, čo je potrebné pre časný život, ale sa spolu s ňou i za ňu modlievajte. – Aby sa tešila z toho, že patrí Pánu Bohu, Ježišovi Kristovi, ktorý aj ju vykúpil a aby v tomto vedomí rástla od útleho detstva.

Pred časom sme boli na zájazde v ev. cirkevnom zbore v Nitre. Krstiteľnica v tamojšom novom kostole nemá veko, v jej vnútornej časti sú však zobrazené šľapaje ľudských nôh. Smerujú k východu kostola. I týmto architektonickým stvárnením je naznačené, že krst je pre kresťanov výzvou i záväzkom k nasledovaniu. – Ku kráčaniu za Ježišom Kristom, v poslušnosti a dôvere Jeho slovu. Vám milí rodičia, krstní rodičia, milá Monika i každému z nás Pán Ježiš dnes pripomína: Poď za mnou! Nasleduj ma! Pri colníkovi Matúšovi Kristovo pozvanie nezostalo bez odozvy. Nech je práve tak účinné aj pri nás. Amen.

Pramene:
Michael Schätzel: Andacht /21.9./ in: Feste Burg, Andachtsbuch 2001 (Freimund-Verlag, Neuendettelsau 2000);
Miloslav Hájek: Evangelium podle Matouše, /Část I., výklad kapitol 1-9/ (vyd. Kalich, Praha 1995);
Ľudovít Fazekaš: Syn človeka /okienka do tajomstva osoby Ježiša Krista/ (vyd. Združenie Ježiš pre každého, Levice 1992).