16. nedeľa po Sv. Trojici

Text: Ev. podľa Lukáša 14,25-35 (s dôrazom na v. 26): „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“

Milí: bratia a sestry!

Ružomberok síce nie je New York, ale možností nakupovať tu je „habadej“. Hoci je menším, či v našich pomeroch stredne veľkým mestom, supermarketov tu nájdeme nadostač. Dobrá gazdinka vie, že každý z nich má svoje výhody. V Bille sa dá platiť „gastráčmi“ – stravnými lístkami. V Kauflande sa oplatí kupovať zeleninu, v Jednote bývajú výhodné akcie a v Hypernove sa oddá kúpiť deťom čo to na ošatenie či obutie. To, že si vyberáme tovar podľa kvality a výhodnosti ceny je v poriadku. Predsa čosi z tejto supermarketovej mentality preniklo aj do myslenia kresťanov.  I Bibliu vnímame „supermarketovo“: Toto z nej sa mi hodí a toto zase nie... Ježišovo: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom,“ patrí k tomu, čo sa nám, príliš nehodí. Veď ak evanjelium znamená dobrú správu, potom pri čítaní alebo počúvaní týchto slov evanjelia o tom azda začíname pochybovať. Ba keď si v mysli vybavíme, koľko krásnych chvíľ sme prežili a prežívame v blízkosti manželky, detí, rodičov a súrodencov, chytá nás riadna „depka“. Nejde tu o omyl? Nie je to chyba pisateľa evanjelia? A keď nie, prečo v Lukášovom evanjeliu Pán Ježiš - tak ako u Matúša - nepoužil miernejšiu verziu?: „Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37). Ostatne, tá tiež nie je nenáročná - Už v nej obsiahnutá požiadavka  úplne stačí, aby sme mali čo robiť. Veď o koľko ľahšie je pre nás mať rád našu dobrú manželku/manžela, milé deti, ktoré vidíme, ako milovať Pána Ježiša Krista, ktorého nevidíme!

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Je Ježiš nepriateľský voči rodine? – Tak sa pýtame. Rovnakú otázku si kládla tiež jedna mladá budúca manželka farára. Jej svokor jej totiž v súvise na naším textom pred vydajom povedal: Buď je niekto dobrým farárom a zlým manželom, alebo je dobrým manželom a zlým farárom. Otázka onej mladej sestry - čoskoro pani farárovej - bola, a vlastne šlo o jej stálu starosť, že keď bude od svojho muža očakávať, že si pravidelne nájde čas pre rodinu, pre manželské spoločenstvo – zdieľanie sa, bude z neho ona automaticky robiť zlého farára? Nemyslím, že to sú starosti iba farárskych žien. Podobné otázky vyvstávajú i v mysliach manželov/manželiek – rodinných príslušníkov vari všetkých horlivých a obetavých dobrovoľných spolupracovníkov v cirkvi – v cirkevnom zbore. Pýtajú sa: Musíš ísť spievať na sobáš ľuďom, ktorých vôbec nepoznáš?... Alebo: To nemôže ísť na brigádu niekto iný?... Má zmysel venovať sa deťom na besiedke, doraste a tráviť s nimi čas?... Potrebuje naozaj kantorka toľko cvičiť organové skladby?... Mohli by sme v podobných otázkach pokračovať. Je Ježiš vskutku nepriateľský voči rodine? A keď nie, prečo potom také tvrdé, ostré, otrasne príkre slová? - „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Znie to skôr ako od Usámu bin Ládina alebo Šamila Basajeva, ako od Krista – Spasiteľa sveta a stelesnenej Božej lásky...

Text, ktorý sme dnes počuli ako oltárne evanjelium (L 14,16-24) nám pomáha nevytrhnúť Ježišovu príkru reč zo súvislostí. Pred svojím tvrdým výrokom (v. 26) Pán Ježiš hovorí podobenstvo o veľkej večeri – o pozvaní na nebeskú hostinu. Ježiš nás na ňu pozýva zadarmo. Netreba platiť vstupné, ani na ňu prinášať dar, nie je potrebné zaslúžiť si vstup. Nebeskému Hostiteľovi, ktorý nás pozýva, sa totiž nemožno odplatiť, nie je to v našich silách. Hoci je nebeská hostina zadarmo, vôbec to neznamená, že je lacná. Naopak, náš kázňový text ukazuje, že spasenie má takú vysokú hodnotu, že i keby prijatie spásy malo znamenať stratu všetkého ostatného, oplatí sa to všetko obetovať. Spomeňme si na Ježišove podobenstvá o poklade na poli alebo o perle (Mt 13,44-46). Človek, ktorý našiel poklad na poli či vzácnu perlu, predá všetko čo má a kúpi ono pole, kúpi vzácny perlu. Spomeňme si na voľbu, pred ktorú bol postavený Saul z Tarzu: Dostal spasenie zadarmo, ale stálo ho to skvele sa črtajúcu kariéru (por. F 3,5-11), zrejme aj priateľov zo strany bývalých kolegov – farizejov. Keďže bol neustále na misijných cestách, stálo ho to aj rodinu a nakoniec i život. Všetci Kristovi učeníci – a my sa k nim tiež počítame, alebo v skrytosti srdca nimi tiež chceme byť, musia byť pripravení – ochotní nenávidieť otca, matku, ženu, deti, bratov sestry i vlastnú dušu. Nenávidieť v tomto prípade neznamená škodiť, ale dať vedome na druhé miesto, vedome dať absolútnu prednosť Ježišovi Kristovi. Ježiš hovorí v extréme - provokatívne, chce svojich vtedajších i dnešných poslucháčov šokovať, priviesť k premýšľaniu nad ich hodnotovým rebríčkom – primäť k tomu, aby (sme) si nasledovanie nezľahčovali. Fakt, že to nebude ľahké, Ježiš nijako nezastiera. Výslovne spomína kríž: „Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom“ (v. 27).

Požiadavka Pána Ježiša: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“ je s nadsadením vyslovená výzva k jednoznačnému zoradeniu si hodnôt a je vlastne obdobou toho, čo sme čítali z 5M 30,15-20 – textu o Božom varovaní pred modlárstvom. Modla je všetko, čomu dám prednosť pred Bohom. Stará i Nová zmluva nás vedú k tomu, aby sa Hospodin, živý Boh Pán Ježiš Kristus stal a zostal našou najvyššou hodnotou v živote i smrti.

Keď sa niekto dá pokrstiť, keď uverí, radujeme sa z toho. Naozaj sú to veľké a vzácne chvíle. No Pán Ježiš kladie dôraz na to, že podstatné je nielen začať, ale vytrvať. Lebo prídu a prichádzajú skúšky, ktoré preveria, či je pravdou, keď spievame: „Túžim Pánovi svojmu sa podobať“, alebo: „Vezmi Pane, život môj, posväť ma, nech som len Tvoj!“ (ES 648) Pán Ježiš nie je nepriateľ rodiny, nie je nepriateľský voči manželskému a rodinnému životu. On nevyzdvihol z platnosti ani prikázanie: Cti si otca i matku“, ani prikázanie: „Nescudzoložíš!“ – Buď verný svojej manželke/svojmu manželovi (5M 5,16a.18). Avšak chce, aby sme - ak túžime byť naozaj Jeho nasledovníkmi - vedeli, že nasledovanie Krista nám pripraví neraz ťažké chvíle, v ktorých pôjde o spokojnosť a blaho našich najdrahších. Ježiš nerobí otáznym, či sa Ho oplatí nasledovať. On len búra falošné sny. Ide Mu o to, nie či, ale ako Ho chceme nasledovať; o to, aby sme počítali s tým, že skutočná viera – nasledovanie Pána Ježiša Krista, má svoje jasné dôsledky.

Pekne to ilustruje David Gooding vo svojom komentári Lukášovho evanjelia. „Učeník je postavený pred veľké dielo. Ako u každého veľkého projektu či už stavebného... je nutné najprv spočítať si náklady.“ Spomína ďalej sprievodcu, ktorý ponúka neskúseným cestovateľom, že ich prevedie veľmi nebezpečnou cestou. Urobí to zadarmo, ale kladie si podmienku, že všetci sa podriadia jeho autorite. Aj Pán Ježiš Kristus zaručuje, že každého svojho učeníka prevedie cestou života až na nebeskú hostinu. Kristus nevyžaduje za túto službu, ktorá je zadarmo, nič. No kladie svojim nasledovníkom podmienku, zriecť sa svojho vlastníctva, všetkého, čo majú. Nie iba majetku, ale aj ženy, detí. Rozumejme dobre: Pán Ježiš nám neupiera právo na súkromný majetok. Ak príde nepoctivý bezdomovec alebo nejaký podvodník a vraví: Ty si kresťan, a preto mi daj (si mi povinný dať) peniaze na vlak (tieto osoby spravidla cestujú do Čadce alebo Františkových Lázní – skrátka do konečnej stanice...), nemusíme na tento podfuk naletieť. Vzdať sa ženy a detí tiež neznačí, že ich opustíme, že manželku dáme inému – nie sme Eskimáci. To, čo Kristus od nás požaduje je, aby sme ženu, deti, svoj majetok podriadili Jemu, ako najvyššej autorite. Pritom Ježiš Kristus je jediný, kto keď sa postaví medzi muža a ženu, medzi rodičov a deti – nerozdelí ich, ale spojí.

Počujeme: „Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme. Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí“ (L 14,35n). Nie je dobrá ani ako hnojivo. Keď nás Pán Boh stvoril, keď nám dal život, urobil z nás cestovateľov do Božieho kráľovstva. Naším cieľom je nebeská hostina. Ak by cestovateľ nechcel opustiť svoju pohodlnú fotelku v obývačke, nie je cestovateľom. Človek, ktorý nie je ochotný podriadiť všetko čo má - ženu, deti, rodičov, majetok - Kristovi, ako najvyššej autorite, nie je Ježišov nasledovník.

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Tieto slová Pán Ježiš povedal veľkým zástupom (v. 25). Mnohí ľudia Ho nasledovali z prerozličných motívov - dôvodov. Ak Pán vraví príkre a drsné slová, potom preto, aby ich primäl preskúšať seba samých; aby chránil oné masy pred bláznovstvom. Náš text v gréckej pôvodine nehovorí o soli bez chuti, ale o soli, ktorá sa zbláznila. Nasledovanie Pána Ježiša bez vytrvalosti, bez poslušného spoliehania sa na Neho a výdrže, bez obetí -je ako soľ bez chuti - soľ, ktorá sa zbláznila. Pán Ježiš nás učí, čo znamená byť vskutku Jeho učeníkom, skutočne k Nemu patriť, opravdivo Ho nasledovať.

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Kto navzdory týmto, zdanlivo odstrašujúcim, slovám - a predsa slovám, ktoré nás provokujú, nedajú nám pokoj a tým i priťahujú – vytrvá v nasledovaní Ježiša Krista, ten je vítaný na ceste denného rozhodovania sa pre Ježišovu vôľu. Ten sa z člena masy sympatizantov stáva Kristovým učeníkom. Je to ťažká, náročná škola, ale zato s najlepším Učiteľom. Škola po absolvovaní ktorej nás čaká najkrajšia „párty“ – večná nebeská hostina v spoločenstve s naším Pánom. On ju pripravil. Obetoval sa za nás samého seba, celý svoj život. Nechce od nás nič menej ako celé naše srdce. Kto uváži veľkosť Kristovej obete, tomu nie je zaťažko nasledovať Ježiša. Ten vie vyznávať, čo rady spievajú naše deti: „Keď viem, čo Ježiš pre mňa vykonal, ja nemôžem už nikdy späť“.

Kristovým nasledovníkom je pripravená nebeská hostina. Aj ty si na ňu pozvaný. Neváhaj a poď! Amen.

Pramene:
Albrecht Busch: Ist Jesus familienfeindlich? (in: Mitarbeiterhilfe der CVJM Nr. 6/1994; Hrsg: von CVJM-Gesamtverband in Deutschland e. V. , Kassel 1994);
David Gooding: Lukášovo evangelium (vyd. Návrat domů, Praha 1994);
Fritz Rienecker: Das Evangelium des Lukas /WSB/  (R. Brockhaus Verlag, Wuppertal 1989/11).