Predposledná nedeľa v cirkevnom roku

Text: Matúš 24, 15 - 22

Drahí bratia a sestry, všetci, ktorí sme sa tu zišli v Pánovom mene, stalo sa vám už niekedy, že ste sa veľmi báli? Že vás odrazu prepadol veľký strach a vy ste nevedeli prečo? Neraz nás môže prepadnúť aj myšlienka, čo sa so mnou stane na konci vekov? Na konci môjho života. Čo sa stane s mojím telom, keď umriem? Čo sa stane s týmto svetom? Ako bude vyzerať koniec sveta?... Toto sú otázky na ktoré chceme odpovedať práve v dnešnú nedeľu. Predposlednú nedeľu bezslávnostnej polovice cirkevného roku. Čochvíľa tu máme Advent. Dokonca ráno keď vstaneme, vo vzduchu už cítime, voniame Vianoce. Predtým však ako ich budeme sláviť, máme čas na to, aby sme sa zamysleli na tzv. poslednými vecami. Medzi ne patrí aj Boží súd či znamenia konca tohto sveta. - Boží súd a znamenia konca sveta - to nie je príliš optimistická téma na nedeľné ráno. Neraz sa stáva, ak uvažujeme o týchto veciach premkne nás strach a my cítime potrebu ísť medzi ľudí, nadýchať sa čerstvého vzduchu, zahnať nepríjemné myšlienky. V takýchto situáciách strach sa obraciame na to čomu veríme. Ulrich Parzany v jednej zo svojich evanjelizácií povedal, že každý človek v niečo respektíve v niekoho verí. Je to pravda. Otázne však zostáva, kto je ten komu veríme?...

Hádam niektorí z nás majú podobné zážitky, potvrdia tieto slová a priznajú, že patria k menej príjemným. Sú to chvíle, keď si môžeme uvedomiť akú veľkú hodnotu má náš život. Po osobných skúsenostiach niektorých spomedzi nás, ktorí ste sa ocitli na hrane života a smrti a vyvolili ste si život, začínate pozerať na novú možnosť žiť z celkom iného uhla. Za každé znovuzrodenie človeka sme nesmierne vďační. S úctou sa skláňame pred veľkosťou Božou a akosi nanovo si uvedomujeme jedinečnosť vlastnej existencie.

Podobný problém ako my dnes, mali aj učeníci. Aj oni si kládli tie isté otázky. Aj ich rovnako zaujímalo, ako bude vyzerať koniec sveta a preto žiadajú odpoveď od Pána Ježiša. Odpoveď hľadanú učeníkmi, ale aj nami samými, sme našli v dnešnom biblickom texte.

Štýl, ktorý Pán Ježiš použil je najtajuplnejší a najtemnejší, aký si vieme predstaviť. Zdá sa, akoby Pán Ježiš hovoril v hádankách. Hovorí o čase,  pre nás nepredstaviteľných  problémov, ktorý musí prísť. Gramaticky presnejšie to vyjadríme ak povieme, že je to čas, ktorý prichádza. Hovoríme o čase, ktorý ľudská existencia ešte nezažila. Čas v ktorom budú porozbíjané všetky ľudské vzťahy. Láska bude viacej neláskou ako láskou. Doba, v ktorej budú ľudia trpieť ako nikdy predtým. Ak sa pozrieme spätne do histórie nájdeme veľa čiernych udalostí. Z histórie poznáme množstvo vojen, nespravodlivosti a ľudskej krutosti, nad čím sa nám neraz pozastavuje rozum. Nič z toho sa však nevyrovná tomu, čo príde.

Tieto Ježišove slová provokujú naše myslenie. Či chceme alebo nie, či nám to je príjemné alebo nie, je potrebné, aby sme sa nad nimi pozastavili. - „Kto čítaš rozumej.“ „Kto máš uši na počúvanie, počúvaj.“

Pán Ježiš hovorí osobitne o budúcnosti Jeruzalema. V dnešný deň nám znie otázka: Ako sa dotýkajú tieto slová mňa osobne? Majú ony vlastne význam pre nás ľudí nášho storočia?

A ako máme chápať spomenuté obrazy?

Na prvú otázku, môžeme dať jednoznačnú odpoveď. Áno, bratia a sestry, prečítané slová platia pre každého jedného z nás, pretože upozorňujú na existenčnú otázku: Čo so mnou bude, čo sa so mnou stane? Akoby sa kládli do nášho povedomia, chcú, aby sme ich brali na vedomie. Dôvod? Stále máme k dispozícii čas, vzácny čas na to, aby sme sa pripravili na stretnutie s Pánom Ježišom. Aby sme neostali prekvapení, nepripravení či pristihnutí. Každý deň nech je pre nás konfrontáciou, či to, čo robíme, ako sa správame, čo rozprávame, by obstálo pri stretnutí so Spasiteľom. Hľadajme v sebe silu, ktorou premôžeme hriechy  v nás. Ak sa pristihneme pri ohováraní, robení zla, škodení blížnemu, prosme o pomoc a v tej chvíli zastavme svoje myšlienky a činy.  

Odpoveď na druhú otázku nachádzame v nespočetnom množstve polemík, kde sa pohybujeme od fundamentalistického extrému až po ten liberálny. To znamená, že buď budeme brať slová Pána Ježiša Krista doslovne, alebo ich budeme chápať len ako vymyslené, vlastne vytvorené predstavy či dokonca mýty alebo bezduché zastrašovanie . . . Takéto chápanie berme ako dve extrémne, teda nesprávne predstavy. Nevieme, čo sa presne stane. Aká hrôza nás čaká. Pre nás je dôležité, aby sme si uvedomili jednu jedinú vec. Nie sme to my, ktorí držíme opraty tohto sveta vo svojich rukách. Nie je to nikto z nás, ktorí by držal svet vo vlastných rukách. Hoci sa tak niekedy správame.  Sláva, úspechy, falošné vidiny. Veľa ráz berieme všetko, čo ponúka tento svet. Dochádza k zámene Božej jedinečnosti s tou vlastnou. Ale otázka: Čo bude som mnou? - ostáva stále nezodpovedaná. Vtedy sa z nás stávajú malé deti - ako ony zo strachu pred budúcnosťou utekáme od dotieravých otázok a snažíme sa na ne všemožne zabudnúť. Prosme o to, nech vstúpi a svieti slovo nášho Pána, ktoré je obživené jeho Duchom.

Neprestajne prosme o to, aby sa zvesť evanjelia k nám sklonila ako matka zrána, ktorá pripravuje dieťa ku dňu.

Prosme, aby slovo vstúpilo a svietilo v našich chorých srdciach, kde sídli temnota tisícich vášní. Odkiaľ vychádzajú navonok bolestivé stony, tam nech Pán Boh zaseje pokoj a zažne svetlo, ktoré pomôže pasovať sa s trápeniami a situáciou, ktorú prinesie život.

Dovoľme mu vstúpiť a žiariť v našich domácnostiach. Umožnime mu prisadnúť si s nami za stôl  a ponúknime mu to najdôležitejšie miesto.

Nech Pánu Bohu  patrí naša pocta, aby sme sa dokázali naplno vyrovnávať a prijímať Jeho svedectvo, ktoré nám bolo zanechané v Jeho slove.

Nechajme Ho vstúpiť a svietiť v našich chrámoch. Nech sa ako cudzinec zloží na oltár, ktorým Ho vlastne ctíme. Otvorme Mu dvere do nášho svedomia, len tak budeme môcť žiť plnohodnotný život. Čakajme Ho verne a On príde ako živý posol nebies, pôsobiaci Boh, a Jeho pravdy prehovoria k nám.

Ako Božie deti sa nemusíme báť ani budúcnosti, ani prítomnosti. Pán Boh sa o nás postará. Urobil všetko pre našu záchranu. Poslal svojho Syna. On je naším spasením. Dajme však pozor, aby sme sa naňho nevrhli ako na poslednú záchranu... Pán Ježiš nechce byť našou poslednou zastávkou. On túži byť tou jedinou, skutočnou možnosťou, ktorú máme. Cítite ten rozdiel medzi poslednou záchranou a jedinou záchranou?  

Pán Ježiš je pre nás odpoveďou na naše otázky. Len v spoločnom živote s Ním poznávame a prežívame, že On je ozajstný Pán, pravý Kristus. On odpovedá na náš strach, naše obavy z toho, čo máme pred sebou a chce nás priviesť k víťaznému koncu. Amen.

Modlitba: Všemohúci a večný Bože, predtým ako bola stvorená zem, ale aj po jej stvorení, vyznávame, že Ty si Svätý Boh. Vstúp do krátkeho okamihu nášho života. Vládni našim srdciam a našim mysliam svojím Duchom Svätým, aby sme vždy keď myslíme na posledné veci a deň súdu, boli povzbudení k svätosti a jedinečnosti života na zemi. Daj, aby sme neprehliadali znaky Tvojej poslednej vôle. Daj nám vidieť onen konečný cieľ prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý je našim Pánom. Amen.

Požehnanie: Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! Amen.

Janka Kaňuchová, ev. a. v. kaplánka v Liptovskom  Mikuláši