Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
3.7.2005 - 6. nedeľa po Svätej
Trojici
Pamiatka
Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa
Piesne: 366, 267,
260; Antifóna: 66; k VP: 296,300,445
Filipským
3,14: „Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou
nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi“ .
Milí: bratia a sestry!
Zišli sme sa, aby sme spolu ďakovali Pánu Bohu. Ďakovali Mu, že v každej dobe povolával ľudí, aby vyšli z bezpečia do nezaistenosti, z pohodlia do útrap, z ústrania na kazateľne a za katedry. S vďačnosťou dnes spomíname najmä na Cyrila a Metoda, ktorí statočne priniesli evanjelium do našej krajiny. Vďaka nim - ich prekladu Biblie do reči zrozumiteľnej ľudu - prestalo byť Písmo Sväté nedobytným trezorom, a stalo sa nevyčerpateľnou pokladnicou - z ktorej prijímajúc Božiu pravdu - ňou mnohí boli duchovne obohatení a k lepšiemu zmenení. Cyril a Metod prekladom Biblie odkryli národu svetlo, ktoré mu bolo zahalené nepriesvitným závojom latinčiny a gréčtiny.
S vďačnosťou spomíname na tých, ktorí skrze vernosť Písmu Svätému, kázanie živého Božieho slova a cez chlieb i kalich Večere Pánovej zapálili plameň viery a lásky ku Kristovi v srdciach mnohých. Myslíme zvlášť na Majstra Jána Husa, ktorého si Pán Boh použil ako jasný plameň - aby ukázal schodnú cestu stovkám, ba tisíckam ľudí.
Dnes tu však nie sme preto, aby sme týchto ľudí ospevovali, ale aby sme sa od nich učili odvážne, verne a vytrvalo nasledovať Ježiša Krista. - Aby sme sa od nich inšpirovali a dali sa naviesť správnym smerom.
O Cyrilovi a Metodovi, o Majstrovi Jánovi Husovi môžeme jednoznačne povedať, že mali cieľ pred očami. Nebola ním vlastná sebarealizácia. Ich cieľom bolo sledovať, čo s ich žitím zamýšľa Boh. Čo - aký cieľ - sledujeme vo svojom žití my?
Cieľom života Cyrila a Metoda i Majstra Jána Husa bolo to, čo neskôr vyjadril jeden z protestantských katechizmov takto: „Hlavným cieľom človeka je oslavovať Boha a naveky sa v Ňom tešiť.“ - To bol cieľ, ktorý Cyril a Metod, aj Majster Ján Hus nasledovali; oslavovať Boha a tešiť sa v Ňom bolo pre nich vyšším cieľom ako vlastné egocentrické šťastie, bohatstvo a moc.
Podobne ako Cyril a Metod, tiež Hus mnoho vykonal i na poli jazykovedy. Chcel, aby jeho národ mal Písmo vo vlastnom jazyku. Betlehemská kaplnka, kde kázaval, bola jediným miestom v Prahe, kde sa kázavalo česky - v materinskej reči. Hus vykonal mnoho aj na pôde vysokého školstva i na roli národnej - keď sa, aj jeho pričinením - podarilo dosiahnuť, že pražskú univerzitu riadili väčšinovo Česi, nie Nemci. No pri tomto všetko treba vedieť, že jadrom a dušou Husovho záujmu bo, živý duchovný vzťah k Pánu Bohu, k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Toto mal Mistr Jan pred očami. Tie „kvety“ na poli národnom, jazykovom, školskom, ktoré vykvitli vďaka jeho práci, by bez koreňov, ktorými pre Husa bola vernosť Kristovi a pravde Jeho svätého Písma, rýchlo uvädli. Husovi sa slovo Božie stalo pravdou, ktorú nevymenil za nič, ani za zachovanie svojho života. Pravda sa mu stala životným krédom, ktoré vyznával ústami i činmi, krédom, ktoré dosvedčil životom aj mučeníckou smrťou na kostnickej hranici medzi plameňmi ohňa.
Ak premýšľame, aký má Hus ohlas v našom žití - dnes, v našej cirkvi, pri nás, potrebujeme v pokání vyznať, že sme nestatoční. - Že nám je ľahšie hlásiť sa k martýrom, ospevovať ich, ako dôsledne milovať pravdu - ísť úzkou cestou za Ježišom Kristom. Čo potrebujeme k tomu, aby sme sa nevzdávali pravdy? - Mať cieľ pred očami, vedieť, že pravda nie sú poučky, ale že má meno: Ježiš Kristus. Keď vieme, že Kristus - Pravda, sa nás nevzdáva, potom sa Krista budeme ochotnejšie držať. Potom si budeme vedieť priznať aj svoje chyby. Prestaneme sa hrať na bezúhonných či dokonalých a väčšmi nám pôjde o to, aby sme boli pravdivými - tak, ako o to šlo Majstrovi Jánovi. On, väznený v Kostnici v liste svojmu národu (z 10.6. 1415) napísal: „Mistr Jan Hus, v naději sluha Boží. Prosím vás a napomínam, aby ste Pána Boha milovali, jeho slovo velebili a radi ho počúvali a plnili.“ Pridáva tiež prosbu, aby ktokoľvek počul od neho (Husa) niečo, čo je proti Božej pravde - aby sa toho nedržal. A aby ktokoľvek videl čosi nedobré pri ňom v slovách alebo skutkoch, aby sa toho nedržal, ale aby prosil za Husa Boha - aby Pán Boh Husovi odpustil.
Mistr Jan mal cieľ pred očami. Vediac o svojej nedokonalosti, predsa chce Hus zostať pravdivý. O to nech ide aj nám dnes.
Hus nedáva za vzor seba, ale Ježiša Krista, Jeho pravdu, spoločenstvo s Ním - to kladie aj nám pred oči ako cieľ. On, Ježiš Kristus, ukrižovaný, zmŕtvychvstalý a Bohom oslávený, je to najcennejšie, čo máme; je dokonca cennejší ako zdravie, úspech, ako život sám. Veď čo prospeje človeku keby získal aj celý svet a duši by si uškodil?
Ak ďakujeme za Cyrila a Metoda i za Majstra Jána Husa, tak nie preto, že ich chceme oslavovať, ale preto, že svojím životom vysoko vztýčili pochodeň viery, aby aj nám žiaril Pán Ježiš Kristus. - Aby sme Ježiša, Jeho lásku, aj otázku: čo Ježiš zamýšľa s naším žitím?, mali pred očami. - Aby dovolili sme Jeho slovu pretvárať naše názory, navádzať ich správnym smerom; dovolili pravde Kristovho slova formovať - reformovať nás. Krista majme pred očami. Amen.
Pramene:
Bill Higgins: Hus drží klíč (vyd. Stefanos,
Jindř. Hradec 1997);
Vlastimil Pospíšil - výklady
/5.-6.7./ in: Na každý den 2005 (vyd. Kalich, Praha 2004);
Kol.
autorov: Modlitby (vyd. Kalich, Praha 2004).