ECAV Ružomberok

Piesne: 210, 496, 200, 512, A - 50
Starozmluvný text: 1.Kráľovská 17, 10-16

Kázňový text: 41 Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. 42 Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. 43 Tu zavolal si učeníkov a povedal im: V pravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Marek 12, 41-44

Milí bratia a drahé sestry, v posledných týždňoch sa východným Slovenskom prehnala vlna záplav a povodní. Keď som pred pár dňami prechádzal jednou mne známou obcou na východnom Slovensku, tak na mieste, kde tiekol malý potôčik, tam si voda vyryla koryto veľké ako rieka. Po niektorých mostoch a chodníkoch nezostala ani stopa.

Pri tomto druhu udalostí je asi najťažšie predvídať takúto udalosť. Je takmer nepredvídateľná. Ľudia si však našli jeden spôsob, ako sa aspoň z časti zabezpečiť. A ním je POISTKA. Pred nepredvídateľnými udalosťami sa zabezpečujeme za pomoci inštitúcii, ktoré nazývame poisťovne. Autá a domy zabezpečujeme zabezpečovacími systémami proti zlodejom a na potokoch a riekach staviame hrádze. Do banky si vkladáme úspory, aby sme na staré kolená boli zabezpečení.

Je na tomto niečo zlé? Chce snáď PÁN JEŽIŠ, aby sme všetko, čo máme „vhodili do chrámovej pokladnice“? Myslím, že nie. Ak človek myslí na budúcnosť, je to aj znamením múdrosti. Je múdre, ak sa človek preventívne snaží zabezpečiť pred tým, čo by nemusel zvládnuť, čo by ho mohlo zruinovať. A v knihe prísloví je plánovaná a systematická príprava a práca nazvaná múdrym konaním: Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel.7 Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka,8 chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu. (Príslovia 6,6)

Preto nás prekvapuje dnešné Slovo aj ten prečítaný starozmluvný príbeh, ktorý vyzdvihuje chudobnú vdovu, hoci urobila niečo takmer seba zničujúce.

Odvážnosť počinu tejto vdovy si všimneme vtedy, keď si uvedomíme, koho vlastne vdovy v biblických časoch reprezentovali a čím boli. Na rozdiel od väčšiny dnešných vdov boli symbolom biedy, poníženosti, opustenosti a bezmocnosti. Vdova bola žena, ktorá tým, že stratila fyzického ochrancu, bola slabá a zraniteľná. Stratila zabezpečovateľa hmotných prostriedkov i životného partnera a sprievodcu životom. Vdova – to bol naozaj symbol toho, na čo Stará zmluva myslí slovom anawim – biedny, opustený, bezvýznamný a bezmocný. A predsa je v dnešnom evanjeliu takáto vdova vyzdvihnutá a pochválená.

V jeruzalemskom chráme sa nachádzali pokladnice, ktoré mali tvar kónusu. Bolo ich viac (celkove 13) a každá z nich bola určená na iný účel. Napríklad na prevádzku chrámu, na sviece, na chudobných a podobne. Darca si mohol vybrať, do ktorej a koľko vhodí. Samozrejme vtedy nejestvovali papierové peniaze, ako dnes, ale iba mince z rozličných kovov. (V tomto aj my budeme o niekoľko mesiacov s príchodom eura biblický) Podľa zvuku sa dalo ľahko odhadnúť, koľko človek vhodil. Všetci hádzali z prebytku, ale ona vhodila všetko, čo mala. Pán Ježiš si všimol aj veci, ktoré bežnému oku unikli a tento postoj vdovy vyzdvihol.

Čo z toho pre nás vyplýva? Treba snáď poprerušovať všetky tie snahy o bezpečnosť, istotu a zabezpečenie? Chce nám Ježiš týmto povedať, aby sme sa stali nezodpovednými a nemysleli na budúcnosť?

To, na čo Ježiš myslí, keď chváli vdovu, je sloboda. Táto chudobná vdova bola slobodnou bytosťou. Tí ostatní, ktorí hádzali peniaze do chrámovej pokladnice, alebo tí, ktorí tam stáli naokolo, napriek tomu, že mali viac, neboli tak slobodní ako táto vdova. A keď hovoríme o slobode, nejde tu o bezvýznamnú a druhoradú vec. Sloboda – to je centrálny koncept života Ježišovho nasledovníka. Keď sledujeme život Pána Ježiša, jeho slová a skutky, cítime z jeho života závan slobody. A On taktiež túži, aby Jeho nasledovníci boli slobodní a nie zotročení.

A tak všetko, čo ohrozuje našu slobodu, by malo byť včas odhalené. Takouto vecou je aj otázka poistky. Keď hovoríme o poistke, existujú veci, ktoré môžu z nášho pohľadu poskytnúť túto istotu. Nimi sú napr. vlastníctvo a vplyv.

Keď si zhromažďujeme veci a peniaze, alebo vplyv, robíme tak preto, aby sme sebe aj svojim potomkom zabezpečili budúcnosť. To nám prináša aj určité uspokojenie pre dušu. Máme pocit, že máme viac slobody.

Má to však aj opačnú stranu. Čím viac máme, prináša nám to aj viac ustarostenosti a strachu o tento majetok. Môžeme sa báť, že stratíme vplyv, vplyvné kontakty, ktoré máme, alebo sa môžeme strachovať o financie a majetok, ktoré sme si ťažko pre budúcnosť nadobudli. Teda to, čo nám malo zdanlivo priniesť viac slobody, nám veľmi často napokon slobodu berie.

Vidno teda, že pocit bezpečnosti je dvojsečná zbraň. Človek môže o svoju slobodu veľmi rýchlo prísť, či je chudobný alebo bohatý. Bohu však veľmi záleží na tom, aby sme boli slobodní, aby sme sa nedostali do otroctva.

Mali by sme teda aj dnes rozmýšľať o veciach, ktoré nás oberajú o slobodu. Ak zistíme, že sme sa stali otrokmi svojej zabezpečenosti alebo majetku – či už je veľký alebo malý, môžeme Bohu povedať: Pane, chcem dnes s Tebou rozprávať o tom, čo ma oberá o slobodu, veď Ty to dobre vieš. Pomôž mi spoliehať sa nielen na seba, vplyvných ľudí, alebo poisťovne, ale predovšetkým na Teba, veď Tebe patrím.

Amen!